Neodmysliteľným širokánskym úsmevom sa pred norimberskou arénou vítal Vasilij Pankov s bývalým spoluhráčom zo Slovana Zdenom Cígerom. Slovenský reprezentant odchádzal zo štadióna po poludňajšom tréningu, 32-ročný Bielorus prichádzal na úvodný duel s Českom. „Prečo by sme Čechov nemohli urobiť? Aj majstri sveta sú hráči z mäsa a kostí. Nemáme prehnaný rešpekt, my tiež vieme hrať hokej,“ miešal bratislavský prízvuk do ruského Vasja, ktorý sa počas trojročného pôsobenia v Slovane, kde získal dva tituly majstra, najmä vďaka dobráckej povahe stal mimoriadne obľúbeným. Na to, že mu po druhom titule v sezóne 1999/2000 Slovan neponúkol predĺženie zmluvy, reagoval aj s odstupom času bez štipky zloby. „Taký je život profesionálneho hokejistu.“
V. Pankov odohral sezónu v nemeckom Augsburg Panthers, ktorý skončil na 14. mieste v DEL a nepostúpil do play off. „Napriek tomu sa mi celkom darilo, podpísal som zmluvu na ďalší rok. Súťaž v Nemecku nemá lepšiu kvalitu ako slovenská Extraliga. Prevláda v nej kanadský fyzický štýl, zašpinený faulami hokejkou,“ poťažkal si vyznávač kultivovaných kombinácií a vyspelý čitateľ taktickej hry. „Ešte šťastie, že v Augsburgu sú aj Rusi Maslennikov, Vostriukov a Alexandrov, takže si človek má s kým prihrať. Finančné podmienky nie sú zlé, ale pokojne napíšte – zlatý Slovan. Na tri roky v tomto klube nikdy nezabudnem. Na ľudí, miesta a krásne chvíle, ktoré som tam strávil,“ pozdravil vzápätí V. Pankov starého známeho maséra Sama Petráša a vyslovil počudovanie, že zo Slovana je v slovenskej reprezentácii iba jeho kapitán Cíger. „Vasja“ spoznal aj útočníka Miroslava Hlinku, ktorý hrával v Bratislave v jeho poslednej sezóne. V. Pankov sa v bieloruskej reprezentácii ako zvyčajne stretol aj s bratom Dmitrijom, ktorý je útočníkom v Torpede Nižnyj Novgorod. Hoci Vasilij v 8. min prihral na vedúci gól Bieloruska Skabelkovi, potom sa už päťkrát presadili iba českí majstri sveta. „Boli naozaj lepší, ale napriek tomu naším hlavným cieľom je prebojovať sa do štvrťfinále,“ lúčil sa V. Pankov.
(ju)
