vypúlené oči a trasúce sa svaly. Diváci mohli uvidieť aj tzv. moták, keď si jeden z arménskych pretekárov činkou na ramenách pritlačil cievu vedúcu do mozgu. Okamžite činku pustil, no kým sa obeh krvi obnovil, potácal sa na pódiu ako opitý.

Vo vzpieračskom svete nič nové. Prípady, keď športovca odťahujú od činky, vraj nie sú ojedinelé. Prihodilo sa to i nášmu Martinovi Tešovičovi na ME 1999 v La Coruni. „Nie je to až také nebezpečné, ako to vyzerá, z prípadného bezvedomia sa borec zvykne rýchlo dostať,“ myslí si Miloš Čiernik, vicemajster Európy z roku 1984 do 100 kg a dnes inštruktor výcviku na polícii v Martine. Vo svojej kariére mal šťastie, vážnejšie zranenie ho obišlo „Kolená a chrbát však trpeli. S tým mali všetci najväčšie patálie a nič sa na tom nezmenilo,“ dodal bývalý slovenský vzpierač. Dnes už činku do rúk vezme len v posilňovni. „Aspoň raz za týždeň si dám ‘do tela‘. Zvláštne svrbenie po svalovici je krásny pocit.“

Recept na prevenciu proti zraneniam ponúka turecký svetový rekordér Halil Mutlu. „Chce to dobrý tréningový systém,“ priznal 56 kg borec, ktorý dokáže zdvihnúť trojnásobok vlastnej váhy. V čom tkvie jeho tajomstvo úspechu? „Okrem nedele trénujem od desiatej rána do pol ôsmej večer. A trikrát do týždňa idem na maximum. Keď organizmus zaťažujete rovnomerne dlhý čas, zranenia sa vám pri troche šťastia vyhnú.“

Keď sme Čiernikovi zreprodukovali jeho slová, zostal prekvapený. „Neviem si to predstaviť. Za mojich čias sme denne dvíhali tak 80 až 90 percent toho, čo na súťaži. Na maximálnu váhu sme išli len na šampionátoch, opätovne najskôr o dva týždne.“

Poriadne kilá dnes dvíhajú i ženy, v najťažšej kategórii v Trenčíne nadhodila Ruska Chomičová 140 kg. „Možno sa vám to zdá zvláštne, ale nik nás k tomu nenúti. Pre mňa je to zábava, a kým mám z toho radosť, budem pokračovať,“ vysvetľovala plavovlasá Fínka Karolina Lundahlová, bronzová do 75 kg, ktorá sa na ME 1998 v Budapešti dostala do finále vo vrhu guľou.

„Vzpieranie je môj život,“ vyznal sa Mutlu. Pre Rusa Olega Perepečenova bolo do minulého roka traumou. „Prečo? Lebo snaha o dobrý výkon vychádzala navnivoč. Zmenil som však metodiku tréningu a pridal do toho viac srdca.“ A v Trenčíne sa dočkal svetového rekordu. V kategórii do 77 kg vzoprel v dvojboji 375 kg.