BRATISLAVA. Bývali časy, keď sa inak ani nedalo a v silvestrovskom programe sa zjavil Balet Československej televízie.
Bolo horúco
Orchestrálna hudba sprevádzala tanečnice, viac alebo menej, ale viac-menej stroho oblečené. A keď susedia v Maďarsku zvykli parodovať televízne spravodajstvo, príležitostným moderátorom sa tam do cesty vždy nejako vplietla nahá žena.
Podobný trend sme teraz zaznamenali aj v televízii Markíza, keď sa vysielala výročná Smotánka. Niekto musel usúdiť, že párty ešte stále neboli dostatočne exhibicionistické, a zašlo sa ešte o kúsok ďalej. Erika Judíniová odmoderovala svoje vstupy netradične. Z diaľky to vyzeralo, že má oblečenú iba spodnú bielizeň, ale nie, boli to biele plavky. Dôvod mala neodškriepiteľný - kúsok od nej bol nejaký bazén. O niečo neskôr potom Oliver Andrásy povedal, že sú dve skupiny ľudí. Jedna má reláciu Aj múdry schybí rada, druhá ju rada vyslovene nemá. Ale obe ju vraj sledujú, a dokonca už dvanásť rokov.
Lenže pozoruhodné je predsa niečo iné: relácia vyzerá dvanásť rokov stále rovnako a popri tom sa snaží budiť dojem, že je iba jedna skupina - ľudí, ktorých to vôbec netrápi.
Bolo inak
Že zo Silvestra sa treba tešiť, si myslia policajti v Profesionáloch a mafiáni v Mafstory. S nimi to šlo, lebo sú iní. No a v relácii STV Takí sme boli mal novú bradu Bolek Polívka.
V televízii Joj sa radšej pokúsili o zmenu a pripravili posedenie s názvom Všetko najhoršie. Moderátor Sajfa viac ako originalitou a duchaplnosťou vyniká tým, že sa v štúdiu cíti dobre, aj keď hovorí stále to isté. Preto počas jednej hodiny odznelo asi stokrát slovo kategória. Bolo to aj preto, že zábava s pozvanými hosťami spočívala v hodnotení najhorších výkonov rôzneho druhu. Smialo sa na páde krasokorčuliarky, na páde skokana na lyžiach alebo na nevoľnosti fínskej moderátorky. Takže v tom veľký nápad nebol. Ale aj tak sa niečo podarilo. Keď svojimi najhoršími vtipmi prispeli dve malé deti, ukázalo sa, že priznaná trápnosť je oveľa zábavnejšia ako tá, ktorú ktosi skúša zakryť.
Mor ho!
Markíza si myslí, že súťaž Slovensko má talent je vydarený program, spravila teda ešte aj akúsi parafrázu Slovensko má Silvestra. To je hneď niekoľko dôvodov na cynizmus. Ale čo s ním? Dostali sme presladený koláč toho, čo sme počas roka napozerali. Zachránil ho svetlý, uveriteľný moment večera - stretnutie Csongora Kassaia, recitátora Istvána Habodásza a ich Mor ho! ako úprimný odkaz primitívom v oblasti národnostných konfliktov.
Prepínanie programov v posledný deň roka vyvolal opakovaný dojem: tvorcovia sa boja vybočiť z overeného typu humoru. Držia sa svojich ošúchaných humoristických relácií alebo zábavných programov s vysokými číslami sledovanosti počas roka. Nie je to zlý kľúč ku garancii ďalších tučných čísel, ale že by sa otváral priestor aspoň pre malý závan menej viazanej atmosféry, povedať nemožno. Čo tak dotyk erotiky bez vulgárnosti, ktorá by cez humor prekročila hranice svojich bezduchých tvarov? Zošnurované dramaturgie len podporujú nepríjemný a otupujúci pocit z toho, že známe tváre sú televíziám upísané.
Zlatí chlapci
Ešte pred Havlovými Mlynmi na ČT2 však víťazný gól u nás predsa padol. Bol to naozaj voňavý balíček vzrúša, adrenalínu a slastného pocitu (národnej hrdosti) v jednom. Čaro nechceného sa podarilo programu, ktorý mal na Vianoce sledovanosť 0,0 percenta. Nevypočítateľné avantúry STV 3 v archívoch športových záznamov tentoraz skončili na zápase Slovensko – Rusko z hokejových majstrovstiev sveta v Göteborgu v roku 2002. Približne pol hodiny pred polnocou sme sa stali majstrami sveta!
