Víťazka polmaratónu z Bratislavy do Hainburgu Izabela „Ida“ Zatorská je typická poľská krv – energická, urapotaná k nezastaveniu a pôvabná. „Tí vaši muži sú hrozní. Šesť kilometrov pred cieľom som ich v protivetre ťahala azda desiatku za sebou. Nie a nie, aby zobrali dámu medzi seba a chránili ju,“ spustila uragán Krakovčanka. Ak sme oponovali, že to nemuseli byť akurát Slováci, smečovala: „To iste, ale celkom určite to boli muži.“
Pani Ida je dvojnásobnou majsterkou Európy v behu do vrchu, bronzovou a striebornou na svete v tejto náročnej disciplíne, v maratóne má osobný rekord 2:33:46 h, na jeho polovičnej dĺžke 1:11:53 h. Žiadne béčko, a žiadna prehnaná feministka. Tridsaťsedemročnej poľskej trojnásobnej mamičke iba prirodzene prekážala negalantnosť. Stredoškolská profesorka telocviku a učiteľka aerobiku na krakovskom lýceu sa zamyslela asi na desatinu sekundy, aby pedagogicky vstupovala do duší svojim mladším kolegyniam. „Môj maratónsky čas je až desiaty najlepší v krajine. Všetky, čo tak dobre beháme, sme ale takmer rovnaká kategória. Tie mladé iba putujú z mesta do mesta po pretekoch na asfalte a dlažbe, naháňajú sa za prémiami, plačú nad zraneniami, školy a materstvo ich nezaujímajú. To nie je pravý šport. Netvrdím, že pre mňa sú peniažky vedľajšie, ale odtiaľ potiaľ.“
Zatorská sa podchvíľou pozrela na svoju čadčiansku športovú i profesijnú kolegyňu, učiteľku telesnej a výtvarnej výchovy na základnej škole Annu Balošákovú, víťazku Dunajského maratónu v hlavnej kategórii i medzi veteránkami. S Poľkou má veľa spoločného. Je majsterkou sveta v ultramaratóne z roku 1997, má tiež tri deti. Kysučanka behá od záhradných prác okolo domu do školy, v ktorej organizuje osem celoškolských pretekov a líg. Od atletiky po všetky hry. Navštevuje banskobystrickú pedagogickú fakultu, kombináciu etiky s telesnou výchovou. Balošáková nie je navonok energická, skôr tichá a láskavá. „Už by som bola tak rada, keby ma niekto doma predstihol, ibaže dievčatám sa akosi nechce,“ hovorila úprimne a akoby nič dodala: „Ak sa mi podarí zvýšiť týždňovú tréningovú dávku z dvesto na štyristo kilometrov, skúsim ešte raz bežať stokilometrový ultramaratón.“ Zatorská ani Balošáková neboli v živote zranené, ani sa necítili preťažené. Stačil na ne pohľad.
PETER FUKATSCH
