tú najlepšiu službu.
Za všetkým je prezidentova stratégia stáť vždy proti hlavnému prúdu. Zatiaľ čo premiér hovorí v súvislosti s predsedníctvom o obrovskej zodpovednosti a vláda už teraz ráta s dvestotisíc nadčasovými hodinami svojich ľudí v nasledujúcich šiestich mesiacoch, Klaus vyhlásil, že nepôjde o významnú epizódu v českých dejinách, že malé krajiny nič nezmôžu a predsedníctvo sa preceňuje.
Prezident zdvihol vládu zo stoličky, tým sa zdvihla vlna mediálneho pokrytia sporu, a hľa, predsedníctvo, ktoré dovtedy plnilo rubriky so záhlavím „zahraničie“, sa zrazu ocitlo v popredí novín s početnými komentármi domácich hráčov. A to je dobre. Pretože úloha šéfa v únii bude testom hlavne domácej reprezentácie. Česi tam vonku, nech už v Bruseli, Paríži alebo Londýne si dajú do tela. O nič menej dôležité rozhodnutia budú padať z Prahy.
A z Prahy znamená z interakcie koaličných ministrov, zákonodarcov, opozície, prezidenta, úradníkov v centrálnych úradoch i regiónoch. Bude to maturita z toho, čo sa krajina naučila od pádu železnej opony. Česi prestávajú pri zvestiach o predsedníctve zívať. Pre úspech maturity je to dobrý začiatok.
Autor: Brusel
