PRAHA, BRUSEL. Nečakane skôr sa začína Česku predsedníctvo Európskej únie.
Môžu za to udalosti na Blízkom východe. Minister zahraničia Karel Schwarzenberg musel včera prerušiť dovolenku a odletieť do Paríža na krízovú schôdzku ku Gaze.
Prítomnosť všetkých šéfov diplomacií štátov únie sa nepredpokladá, Schwarzenbergova však áno.
Dôvodom je práve predsedníctvo, ktorého sa Česi oficiálne ujmú zajtra - presnejšie povedané dnes v noci úderom prvej sekundy nového roka. Silvestrovská noc 2008 tak bude zásadná pre oboch bývalých federálnych susedov: Slovensku prinesie euro, Česku európsku taktovku.
Ťažké časy pre Prahu
Svojich 182 dní sa Česi ujímajú v čase finančnej krízy, vo chvíli, keď ruskí vojaci zostávajú na území Južného Osetska a v momente, keď opäť vo veľkom tečie krv v Gaze. Všetky tieto udalosti české predsedníctvo ovplyvnia.
Pražská vláda uvažovala nad tým, že sa bude venovať nastaveniu koncepcie energetickej bezpečnosti Európy alebo uvoľnenia zvyšných bariér pre zamestnávanie nováčikov na západných trhoch. Plánované národné priority však budú musieť ustúpiť politickým aktualitám typu Gazy, podobne ako sa to stalo Francúzom a ďalším predsedníckym krajinám.
Vo svete horúco, doma tiež
Ako povedal šéf Európskej komisie José Barroso, „nemá cenu príliš plánovať; predsedníctvo musí byť pripravené na všetko“.
Európske vedenie preberá Česko v politickom oslabení. Trojkoalícia vládnych strán stratila prednedávnom krehkú väčšinu v dolnej komore parlamentu.
Euroskeptický prezident Václav Klaus vedie otvorenú vojnu proti vláde v čele s jej nemilovaným Mirkom Topolánkom a najsilnejšia opozičná strana ČSSD odmieta uzavrieť s kabinetom „dohodu o neútočení“ počas predsedníctva. To všetko môže výkon českej vlády oslabiť a obmedziť manévrovací priestor. Už ratifikácia Lisabonskej zmluvy v parlamente, na čo zvyšok Európskej únie čaká, bude problém: opozícia taktizuje s dátumom, poslanci vládnej ODS sú bližší názorom Klausa o samotnom hlasovaní.
Všetko v normále. Zatiaľ
Posledné hodiny pred začiatkom však všetko vyzerá normálne: Česko má logo, vláda nechala vyrobiť slávnostné kravaty a pamätné stužky a v Národnom divadle v Prahe prebehne začiatkom januára slávnostný banket.
Česku sa podarilo prekonať i pokusy o zachovanie vodcovskej úlohy Francúzska počas nasledujúceho pol roka a Topolánek sebavedome tvrdí, že krajina je na svoju úlohu pripravená. O úspechu rozhodne najmä to, ako je Česko pripravené na navigovanie štátov únie cez rozbúrené more svetovej ekonomiky.
Od vstupu Slovenska do únie sa na čele Rady EÚ vystriedalo 10 štátov
2004: Írsko, Holandsko
2005: Luxembursko, Veľká Británia
2006: Rakúsko, Fínsko
2007: Nemecko, Portugalsko
2008: Slovinsko, Francúzsko
2009: Česko (nastúpi Švédsko)
Každá krajina predstavuje okrem iného najmä vlastný program s prioritami, od roku 2007 tento program vzniká v kooperácii troch po sebe nastupujúcich štátov (Česi ho pripravovali spolu s Francúzmi a Švédmi).
Program sa snaží reagovať na aktuálne svetové problémy. Niektoré hlavné témy sa opakujú (efektívne využívanie energetických zdrojov, ochrana životného prostredia, rozširovanie členských krajín únie).
Niekoľko špecifík
- Fínsko chcelo intenzívnejší dialóg s Ruskom
- Slovinsko hodlalo presadiť Lisabonskú zmluvu a intenzívnejšie riešiť otázku Kosova a členstvo balkánskych krajín
- Francúzsko popri ochrane prírodných zdrojov, riešení globálneho otepľovania - redukcii emisií a finančnej politiky únie malo v agende aj solidaritu s chudobnými krajinami mimo Európy
Zdroje:
- http://en.wikipedia.org/wiki/Presidency_of_the_Council_of_the_European_Union
- http://www.eu2006.at/de/
- http://www.eu2006.fi/en_GB/
- http://www.eu2007.de/de/
- http://www.ue2008.fr/
- Nová česká stránka, kde niektoré veci ešte nefungujú: http://www.eu2009.cz/
Zaujímavosti:
Polročné predsedníctvo Česka v Rade EÚ bude iba druhým predsedníctvom "nových" štátov únie (2004 - 2007). Prvé bolo Slovinsko.
Slovensko príde na rad v júli 2016 po Holandsku a pred Maltou - spolu s nimi budeme spolupracovať aj na programe. Poradie je naplánované až do roku 2020, ale ak sa pretlačí Lisabonská zmluva, môžeme očakávať zmeny.
Michal Mironov, sme.sk
Prahu čaká ťažký europolrok. Zvládne ho?
Českí politici a diplomati budú riešiť problémy v únii aj mimo nej. Začnú bez podpory opozície.
1. Čo bude hlavnou úlohou pre Čechov?
Ťažko povedať. Teraz sa zdá, že ich najviac zamestná pokračovanie hľadania spoločného európskeho receptu na ekonomickú krízu a zmierovanie Izraelčanov a Palestínčanov. Za šesť mesiacov to však môže byť niečo celkom iné. Sarkozy si renomé budoval na nečakanej ruskogruzínskej vojne.
2. Podarí sa Prahe naplniť jej priority?
Ako ktoré. Dobré šance má Východné partnerstvo, ktoré má k únii pripútať Bielorusko, Moldavsko a Ukrajinu. Nepriaznivé vyhliadky naopak čakajú ambíciu presadiť slobodu pohybu pracovných síl v celej únii. Dánsko, Nemecko a Rakúsko sa tomu budú v čase ekonomickej recesie brániť.
3. Čo spraví Českoso zaseknutou Lisabonskou zmluvou?
Jeho úlohou bude pomôcť s prípravami nového referenda v Írsku. Hlavne si musí urobiť poriadok doma. Český parlament bude o Lisabone rokovať vo februári. A nie je isté, či ho schváli.
4. Kto do Čechov vkladá najväčšie nádeje?
Balkánske krajiny. Významný posun v rokovaniach o členstve si napriek trvajúcemu slovinskému vetu v najbližších mesiacoch sľubuje Chorvátsko. Mirek Topolánek má už teraz na stole prihlášku Čiernej Hory za člena únie a v najbližšom polroku si ju pravdepodobne podá aj Srbsko. Česi budú tiež pomáhať Miroslavovi Lajčákovi so spravovaním Bosny a Hercegoviny.
5. Koho Česi do Európy pritiahnu?
Zorganizovať chcú summity únie s Ruskom, Kanadou a Izraelom. V apríli by v Prahe radi na neformálnej schôdzke Európska únia – Spojené štáty videli aj nového amerického prezidenta Baracka Obamu.
6. Kto bude mať predsedníctvo na starosti?
Asi 1500 úradníkov. Koordinovať ich bude vicepremiér pre európske záležitosti Alexandr Vondra. Ten bude ako pravá ruka premiéra otvárať mnohé z chystaných stretnutí.
7. Kde všade budú Česi predsedať?
Okrem Prahy, Bruselu a Štrasburgu budú Česi riadiť európske schôdzky aj v Brne, Olomouci či Plzni Litoměřiciach, Luhačoviciach, Hlubokej nad Vltavou a v Mariánskych Lázniach.
8. Má česká vláda pevnú pozíciu doma?
Nemá. V posledných dňoch roka 2008 a 2009 sa šéf vlády Mirek Topolánek pohádal s lídrom opozičnej ČSSD Jiřím Paroubkom ohľadom vojenských misií v zahraničí a zdravotníckych poplatkov. Dohodu o neútočení neuzavreli.
9. Čo môže ešte české predsedníctvo sťažiť?
Voľby do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať v júni. Europoslanci, pre ktorých majú Česi pripravenú vlastnú legislatívu, prestanú pracovať už v marci či apríli.
Pavol Szalai
Topolánek: Muž, ktorý nahradí Sarkozyho
Po neúspechoch doma je predsedníctvo pre premiéra šancou blysnúť sa vonku.
Ak sa počas najbližšieho polroka zopakuje niečo ako vojna v Gruzínsku v júli, do konfliktnej oblasti nepôjde rivalov zmierovať nikto iný ako Mirek Topolánek.
Jeho pravidelným chlebíčkom od januára do júna 2009 bude spolu so šéfom Európskej komisie Barrosom predsedať summitom lídrov európskych krajín.
Nebude to mať ľahké, pretože okrem únie bude musieť kontrolovať aj sám seba. Nemeckej kancelárke či britskému premiérovi nemôže ukázať prostredník, ako to spravil protestujúcim opozičným poslancom v českej Snemovni.
Možnosť šéfovať únii je pre Topolánka šanca ukázať sa ako schopný líder v zahraničí v čase, keď doma je na čele bezmocnej vlády, ktorá už len čaká na predčasné voľby.
(spa)
Schwarzenberg: Za úniu prehovorí knieža
Šéf diplomacie bude skôr hľadať kompromis, ako hovoriť vlastné názory.
Ku kríze v Gaze či Gruzínsku sa po šesť mesiacov bude v mene Európskej únie vyjadrovať potomok šľachtického rodu Karel Schwarzenberg.
Svet si však vôbec nemusí vypočuť názory známeho skalného prívrženca amerického radaru v Česku, tvrdého kritika Ruska či vášnivého obhajcu ľudských práv. Kniežaťovou úlohou bude totiž na poradách európskych ministrov zahraničia hľadať kompromis a prezentovať spoločné stanovisko celého bloku.
Ešte väčšie hlavybolenie ako hľadanie zhody medzi 27mi mu môže spôsobiť uvoľňovanie napätia v českom tíme, kde sa Topolánek a Klaus príliš neráčia.
(spa)
Klaus: Ostrý hlas euroskeptikov
Prezident nepovažuje predsedníctvo za dôležité, ale užije si ho.
Ani neustále prízvukovanie českej vlády, že zahraničnú politiku robí ona, nie prezident, nezabráni Václavovi Klausovi, aby sa aj on stal tvárou českého predsedníctva.
Už teraz sa európske obavy o českú štafetu spájajú s jeho NIE Lisabonskej zmluve, klimatickému balíčku, štátnej pomoci krachujúcim bankám, ale aj európskej vlajke na Pražskom hrade, kvôli ktorej sa naňho oborili europoslanci, francúzsky prezident aj šéf eurokomisie.
A hoci sám Klaus označil predsedníctvo za bezvýznamnú udalosť, zaručí mu ešte viac pozornosti pri prezentovaní euroskeptických názorov.
Vláda uvažuje, že hlavu štátu zamestná šéfovaním summitu s Kanadou či Ruskom.
(spa)
