e stabilných či rastúcich preferencií.
V prvom roku vládnutia neodišiel z kabinetu žiadny jeho člen. Minulý rok musel odísť jeden a tento rok sa vo vláde vystriedala takmer tretina ministrov. Ak odhliadneme od prípadov pána Valentoviča (ktorý musel odísť pre neschopnosť), a pána Kubiša (ktorý mohol odísť pre schopnosť uplatniť sa aj na medzinárodnej úrovni) ostatní opustili najvyšší orgán výkonnej moci pre škandalózne tendre a zneužité dotácie. Pritom vo vláde a v hre zostávajú aj takí ministri, ktorí by už dávno mali byť mimo nej.
Premiér dal najskôr ministrovi financií žltú kartu za faul, za aký sa dáva červená, a keď Počiatek opäť porušil pravidlá, tak sa tváril, že je všetko v poriadku. To, čo v prípade ministra Izáka postrehol v malom, nechcel predseda vláda zbadať u ministra Janušeka ani vo veľkom. Ministerka Tomanová mala šťastie, že vo vláde je toľko „premiantov“, lebo inak by sa jej stranícky organizované sociálne podniky len tak neprepiekli. Tak ako sa v roku 2007 prostredníctvom Jureňu diskvalifikoval osobne predseda HZDS, tak sa v tomto roku prostredníctvom Janušeka diskvalifikoval aj Ján Slota.
Skutočnosť, že sa v tomto roku na Slovensku výkon moci viac než citeľne sproblematizoval, vidí už aj zahraničie. Európska komisia čoraz častejšie oficiálne žiada vládu či ministrov, aby vysvetlili, prečo nerešpektujú to, čo musí rešpektovať každá členská krajina únie. Aj podľa renomovanej medzinárodnej organizácie, akou je Economist Intelligence Unit, úroveň demokracie na Slovensku klesla, lebo jediné, čo sa tu zhoršilo, je fungovanie vlády.
Prieskumy verejnej mienky počas celého roku hlásili, že pre nemalú časť verejnosti tento trend nebol dôvodom, aby sa zamýšľala nad svojimi preferenciami a nieto ešte nad ich zmenou. Čo je za tým, je také notoricky známe, že sa to dostalo aj do Murphyho zákonov: Keď rastie HDP, všetko ostatné môže ísť do hája. Domáci produkt aj počas tohto roku rástol tak, že do „hája“ šli aj veci, ktoré sa nedajú dosť dobre obhájiť. Treba však povedať aj to, že schopnosti troch koaličných predsedov, a predovšetkým šéfa Smeru, oslovovať svoje publikum, vysoko prevyšovali schopnosti predsedov troch opozičných strán mobilizovať svoj tábor. Od volieb v roku 1998 a 2002 je známe, že potenciál ich možných voličov sa nevyčerpal ani zďaleka tak dôkladne, ako sa vyčerpali páni predsedovia.
Nožnice medzi tým, ako koaličná garnitúra vykonávala moc, a preferenciami, ktorými jej výkon hodnotili občania, sa tento rok otvorili viac, ako kedykoľvek predtým. Možnosť, že takto otvorené nožnice odstrihnú z verejného života to, čo v ňom bolo také problematické, je menšia ako minimálna.
Prílohu denníka SME 10 naj uplynulého roka nájdete v printovom vydaní a na http://dennik.sme.sk/
