Ruský ľud sa vtedy búril, že pre hrdinu a vojaka, čo bráni vlasť, je to príliš tvrdý trest! Ľud čečenský sa tiež búril, lebo podľa starých kaukazských zákonov a tradície krvnej pomsty mal byť Budanov vykastrovaný a nechaný napospas divej zveri.
Súd bol, pravda, síce k zločincovi zhovievavý, ale desať rokov je koniec koncov tiež slušný trest. Budanov bol navyše zbavený vojenských hodností i vyznamenaní. Už nie je plukovník, len občan. Z vojaka občan, to je v Rusku na obesenie. Lenže pán Budanov to prežil. A po uplynutí polovice trestu, ako zákon dovoľuje, požiadal o milosť.
Sudcovia sa dlho nerozpakovali a údajne napraveného bývalého plukovníka poslali späť do ruskej civilizácie.
V inej trestaneckej kolónii sedí iný muž, ktorý na výložkách nemal ani frčku, ba čo viac, nemal asi ani výložky.
V Čečensku nebojoval ani neznásilňoval, je miernej povahy, intelektuál až pacifista. Dostal o dva roky kratší trest než vrah Budanov. Vraj za to, že ukradol miliardy, neplatil dane a podvádzal. A keď po uplynutí polovice trestu tak ako pán Budanov i pán Michail Chodorkovskij, bývalý šéf najväčšej ruskej súkromnej ropnej spoločnosti JUKOS, žiadal o predčasné prepustenie, usúdilo sa, že sa nestihol napraviť.
Súčasný establishment predsa žiadnu konkurenciu či opozíciu so skutočným lídrom na čele nepotrebuje. Zato plukovníkov, i bývalých, tých je vždy málo.
