BRATISLAVA. Zo 40 životopisov zverejnených v posledných hodinách na najväčšom pracovnom portáli profesia.sk sa pri viac ako polovici uchádzač nedozvie, ktorá firma vlastne nového človeka hľadá.
Pri pozícii pokladníčka je o klientovi, ktorý inzerát zadal, napísané, že ide o klienta, ktorý pôsobí v potravinovom reťazci.
V inzeráte na projektanta píšu, že klientom je spoločnosť, ktorej hlavným predmetom činnosti je projektovanie a inžiniersko-dodávateľská činnosť v investičnej výstavbe.
Dôvodom je strach personálnych agentúr, že by ich uchádzač pri hľadaní práce vynechal a oni by mu pritom zaplatili inzerát na pracovnom portáli.
Vynechať agentúru môže bezchybný uchádzač
Obava z vynechania je vraj len jeden z viacerých dôvodov. Riaditeľ personálnej agentúry AuJob Peter Ulbrik hovorí, že ďalším z dôvodov môže byť najmä pri vyšších pozíciách snaha firmy utajiť, že niekoho plánujú prepustiť. Ak chce dať firma výpoveď človeku, ktorý o tom ešte nevie, mohol by z inzerátu vydedukovať, že s ním už firma nepočíta a mohol by poškodiť služobné informácie a materiály, s ktorými pracuje.
„Niektoré firmy napríklad nechcú byť zaťažované ďalšími životopismi, keď si na výber uchádzačov zaplatili personálnu agentúru,“ povedal Ulbrik.
Často aj firma, ktorá má veľké personálne oddelenie, chce, aby predvýber urobila agentúra a vytriedila tých najlepších.
Personalisti tvrdia, že ísť cez agentúru pomáha neskúseným uchádačom zbaviť sa banálnych chýb, ktoré by ich pri pohovore priamo vo firme vyradili.
Na meno firmy treba byť zvedavý
„Názov konkrétnej spoločnosti sa uchádzač spravidla dozvie na osobnom pohovore, takže pred stretnutím s potenciálnym zamestnávateľom má možnosť pripraviť sa,“ povedala Vladimíra Držková z agentúry Lugera & Makler.
Držková hovorí, že osobný pohovor, aj keď ešte len v personálnej agentúre, je už chvíľa, keď by sa uchádzač mal pýtať, o akú konkrétnu firmu ide.
Šéf má plno iných mailov
Ak sa uchádzač rozhodne vynechať agentúru, má vraj väčšiu šancu, keď sa obráti na personalistov vo firme, akoby písal priamo mail riaditeľovi.
Personalisti vedia z mailu a životopisu vydedukovať, či je kandidát vhodný.
„Väčšia šanca, že sa stretnú očakávania jednotlivca s očakávaním firiem, je vtedy, keď uchádzač reaguje na konkrétnu vypísanú pozíciu,“ hovorí personalistka v Slovak Telekom Anna Hudáková.
„U nás je určite väčšia šanca, že takýto uchádzač uspeje, ak životopis adresuje na personálne oddelenie,“ povedal Július Benko zo spoločnosti Cetelem.
Rovnako odporúča postupovať aj hovorkyňa ČSOB Tereza Molnár Copláková. „Ak ohlas zablúdi priamo ku konzultantovi či manažérovi, prepošle ho na personálne oddelenie,“ povedala.
Na čo si dať pozor
Personalista zvykne s uchádzačom nadviazať neformálny rozhovor ešte pred pohovorom, už počas neho si robí predstavu o kandidátovi. Ten sa vtedy menej kontroluje a často prezradí viac, ako by chcel.
O bývalom zamestnávateľovi nehovorte príliš negatívne, budúci nadobudne dojem, že rovnako budete hovoriť aj o ňom, keď odídete.
Nereagujte podráždene ani na provokatívne či osobné otázky, personalista si môže overovať, ako reagujete alebo či viete, na čo nemá zamestnávateľ právo sa pýtať.
Byť v databáze veľa neznamená
Viac ako kedysi poslaný, aj keď dobrý životopis zaujme ten, ktorý reaguje na aktuálnu ponuku.
Agentúra, cez ktorú sa človek uchádza o miesto, si všetky životopisy so súhlasom uchádzača ukladá do vlastnej databázy.
Riaditeľ personálnej agentúry Peter Ulbrik hovorí, že to veľa výhod pre uchádzača znamenať nemusí a viac zaujme čerstvý životopis, ktorý príde na aktuálne vypísanú pozíciu.
„Viete si predstaviť, že by ste mali 50–tisíc životopisov a mali by ste v nich lustrovať uchádzačov, obtelefonovať ich a pozvať na pohovor?“ pýta sa Ulbrik.
Je to náročné pre personalistu a zároveň je to podľa neho často úplne zbytočné.
Životopis, ktorý niekto poslal pred rokom dvoma, už nemusí byť aktuálny pre neplatné telefónne číslo, životopis spred piatich rokov nemusí byť aktuálny, pretože človek, ktorý predtým robil napríklad účtovníctvo, ho už dnes robiť nemusí a môže byť profesionálne úplne inde.
Z databázy používajú pol roka, najviac rok staré údaje. „Databáza je výhodná vo chvíli, keď sa prihlási kandidát a môžeme si ho vylustrovať a pozrieť, či už u nás predtým bol,“ povedal Ulbrik. Majú tak informácie skôr, ako príde opäť na pohovor.
Aktuálnosť životopisu je veľmi individuálna. Ak je dnes kandidát vhodný na istú pozíciu, už o mesiac na rovnakú pozíciu byť vhodný nemusí, pretože sa vystrieda vedenie vo firme či v tíme.
„Ťažko bude jeden kandidát rovnako dobrý pre viaceré pozície,“ povedal Ulbrik.
Pri prijímaní do zamestnania totiž asi 40 až 50 percent rozhodujú sympatie. Pre jedného šéfa môže byť kandidát sympatický, pre iného nie.
V kolektíve by sa mu už potom zle pracovalo a sám by sa skôr či neskôr rozhodol odísť.
(mgl)
Náhodne žiadosti nechodia
Bez toho, aby firma mala vypísaný inzerát s pracovnou ponukou, životopisy vraj posielajú len uchádzači v menej kvalifikovaných prácach.
Firmy, ktoré denník SME oslovil, väčšinou hovoria, že žiadosti o prácu mimo obdobia, keď je vypísaná ponuka, dostávajú výnimočne.
Väčšinou vraj ide o ľudí so stredoškolským alebo nižším vzdelaním.
Pravidlo, že žiadosti chodia od ľudí s nižším vzdelaním, potvrdzuje potravinová sieť, kde sa vraj ľudia na prácu pýtajú kedykoľvek.
Slovak Telekom všeobecné žiadosti o prácu eviduje iba v prípade študentov. Tí si hľadajú prácu, respektíve brigádu, počas štúdia.
Do Tesca prichádzajú mailom či poštou životopisy neustále. Ľudia tiež telefonujú a pýtajú sa na prácu.
ČSOB dostáva deväťdesiat percent životopisov ako reakciu na vypísané pozície, spontánne žiadosti tvoria zvyšných 10 percent.
Do splátkovej spoločnosti Cetelem prichádza najviac jeden spontánne poslaný životopis za dva mesiace.
(mgl)
