Niekoho prekvapí, že v krajine považovanej za silne monokatolícku, stáročia žijú potomkovia proroka Mohameda. A bez problémov spolunažívajú s kresťanskými susedmi. Poľskí Tatári sú etnickou skupinou, ktorá sa dostala do Poľska pred 700 rokmi. Často bojovali po boku poľských i litovských kráľov, vždy vo vlastných oddieloch pod velením moslimských dôstojníkov. Naposledy tatársky oddiel bojoval s Poliakmi pod Monte Cassino v roku 1939.
Už v stredoveku mali právo vyznávať svoju vieru a stavať mešity. Ich pobyt ,,zoficiálnil“ v 17. storočí kráľ Jan III. Sobieski. Pretože jeho pokladnica bola prázdna a nemal im ako vyplatiť žold, daroval im pôdu v okolí Bialystoku, na severovýchode krajiny.
Nič, len islam
Tatári sa úspešne asimilovali s domácim obyvateľstvom. Zabudli na svoj jazyk i na svoje kroje. Nezabudli však na svoju vieru – islam.
Poľskí Tatári nie sú jednotnou etnickou skupinou, pochádzajú z rôznych národov. Mohli sa ženiť s Poľkami, ale museli prijímať ich priezviská. Aj dnes môžete stretnúť Tamira, Dženetta, Fatimu, alebo Džamilu či Aliho s typickým poľským priezviskom.
Po druhej svetovej vojne sa zmenili hranice Európy a Poľsko sa posunulo na západ. Tatári, aby ostali v Poľsku, sa tak z východu presídlili na pôvodne nemecké územia, takže dnes sú aj v západnom a strednom Poľsku. Mnohí tiež zostali v Litve a v Bielorusku. Najviac je ich však stále na severovýchode, v meste Bialystok a mestečku Sokolka. Za posledné historické tatárske dediny sa považujú Kruszyniany a Bohoniki. Sú už takmer pri bieloruských hraniciach a dnes sú veľmi módne. ,,Mestskí“ ľudia tam kupujú staré drevené domčeky a rekonštruujú ich na chalupy. Živo je tam najmä v lete.
Perlami v Kruszynianach a Bohonikách sú krásne historické mešity z 19. storočia – rekonštruované a stále činné. Tatári sa tam schádzajú najmä na svoje sviatky. Obrady prebiehajú podľa klasického islamského scenára: muži sa modlia zvlášť, ženy zvlášť, a pred vstupom do mešity sa treba, samozrejme, vyzuť. Modlia sa v arabčine, mnohí slovám modlitieb už nerozumejú, ale imám káže po poľsky.
Poľskí Tatári dodržiavajú päť pilierov islamu, medzi ktoré patrí aj hadždž – púť do Mekky. Každý moslim by ju mal absolvovať aspoň raz za život. Každý rok vraj niekoľko leteniek sponzoruje poľským Tatárom saudskoarabský kráľ. ,,Aby sa dostali všetci, každý rok vyberáme z našej komunity tých, ktorí v Mekke ešte neboli,“ hovorí Eugenia Radkiewiczová, správkyňa mešity v Bohonikách.
Zaujímavé je navštíviť tatársky cintorín. S náhrobkami, kvetmi a sviečkami sa nelíši od ,,klasického“. Na náhrobkoch sú však namiesto krížov vytesané polmesiace, nápisy sú aj v latinke, aj arabským písmom.
Obnovené tradície
Tatári tvrdia, že ani za socializmu nemuseli ukrývať svoj pôvod, nikdy nemali problémy s katolíkmi. Na východe Poľska je aj veľa pravoslávnych, Bialystok mal pred druhou svetovou vojnou i veľkú židovskú komunitu. ,,Táto multikultúrnosť nás vždy učila, aby sme boli voči sebe tolerantní,“ hovorí Izabela Lysko z bialystockého magistrátu a zároveň turistická sprievodkyňa, a so smiechom dodáva: ,,Dnes to považujeme za veľkú výhodu, najmä cez sviatky. Sú mnohé povolania – lekári, hasiči i iné – kde jednoducho cez sviatky nemôžu mať všetci voľno. A tak napríklad keď sú katolícke Vianoce, tak si berú služby v nemocniciach moslimovia alebo pravoslávni, ktorí majú Vianoce neskôr.“ Opätovný tatársky rozkvet nastal po zmene režimu začiatkom 90. rokov – vtedy obnovili svoje zväzy a náboženské organizácie.
Dušou tatárskeho života v Kruszynianach je Dženneta Bogdanowiczová, majiteľka tatárskeho agroturistického hospodárstva. Dženneta zozbierala vyše 60 zabudnutých starých tatárskych receptov a má v pláne vydať ich knižne, usiluje sa získať certifikát únie na najobľúbenejšie tatárske jedlo – pierekaczewnik. V jej pravej tatárskej jurte sa schádzajú hostia, aby si oddýchli od pretechnizovaného sveta, na jej dvore sa konajú tatárske zjazdy a slávnosti, tam zabíjajú tiež obetné zvieratá – ovce alebo kravy.
Kalorická kuchyňa
V mimoriadne voňavej tatárskej kuchyni dominuje múka, zemiaky a mäso. Niektorí môžu mať pocit, že všetko je ,,na jedno kopyto“, pretože mnohé jedlá, to je mleté mäso v ceste – zemiakovom alebo drožďovom – tých najrozličnejších tvarov. Napríklad už spomínaný pierekaczewnik je vlastne veľký zakrútený piroh so šiestimi vrstvami mäsa a cesta.
Cibuľovník - mleté mäso s cibuľou upečené v drožďovom ceste - tvarom pripomína oštiepok. Pierekacz, to je zasa mäso v zemiakovom ceste, vysmážané v množstve oleja v tvare guľatého vrecúška veľkosti tenisovej loptičky.
Kolduny sú veľké tatárske pirohy uvarené zo zemiakového cesta s mäsom vo vnútri, podávané k vývaru. Tatárska kuchyňa je kalorická, možno práve preto je typickým nápojom čaj s mätou, citrónom a s ,,ešte niečím“, čo však nikto z Tatárov nechce prezradiť – je to ,,firemné“ tajomstvo.
Poľskí Tatári samozrejme nejedia bravčové mäso a ani úhora. Tieto tvory sa totiž živia aj zdochlinami, preto ich považujú za nečisté. U Džennety v Kruszynianach sa nedá kúpiť ani alkohol – nemá však nič proti tomu, ak si ho hosť prinesie.
Srdcové záležitosti
Snúbenec Džennetinej dcéry, 25-ročnej Džemilly Bogdanowiczowej je tiež Tatár. Podľa Džemilly im rovnaká viera uľahčí život. ,,Chodila som aj s chalanmi katolíkmi, ale občas bol s tým problém, napríklad keď som chcela ísť na naše sviatky domov. So snúbencom nebudeme musieť riešiť, ako pokrstiť deti, v akej viere ich vychovávať, kedy sláviť sviatky,“ hovorí Džemilla.
Neznamená to však, že by sa Tatári izolovali. Vždy boli súčasťou spoločnosti, zmiešané manželstvá boli a sú bežné. Nakoniec – manželka správcu kruszynianskej mešity, Džemila Gembického, je katolíčka. ,,Aspoň oslavujeme sviatky dvojnásobne – aj katolícke, aj moslimské. Vlastne až trojnásobne, pretože Kruszyniany sú aj pravoslávnou dedinou,“ smeje sa Katarzyna Gembicka.
Džemilla pri snahe o ,,zachovanie tatárskosti“ vidí iný problém: ,,Nás je už v Poľsku málo, kruh sa čoraz viac uzatvára. Keď sa mi kedysi napríklad páčil nejaký chlapec, a bol Tatár, väčšinou to bol bližší či vzdialenejší bratranec,“ hovorí Džemilla a dodáva, že niektorí jej spoluveriaci si preto ženu ,,priviezli“ zo zahraničia.
Poľských Tatárov je podľa odhadov štyri- až päťtisíc. Celkovo žije v Poľsku približne 20-tisíc moslimov, okrem Tatárov sú to cudzinci z moslimských krajín, ktorí žijú v Poľsku. © SMEFOTO - AUTORKA
Multikultúrnosť nás učila, aby sme boli tolerantní. Dnes je to výhoda - cez sviatky. Sú povolania, kde nemôžu mať všetci voľno. Keď sú katolícke Vianoce, tak si berú služby moslimovia alebo pravoslávni. Tí majú Vianoce neskôr.
