PRAHA, BRATISLAVA. Spolu s Poľskom a Maďarskom sa Česká republika v roku 1999 zaradila medzi prvé postkomunistické krajiny, ktoré vstúpili do NATO. Pred desiatym výročím začlenenia sa do Severoatlantickej aliancie však robí Praha svojím spojencom starosti a riskuje povesť spoľahlivého partnera.
Českej opozícii sa ešte v piatok podarilo zablokovať pôsobenie českých vojakov v zahraničných misiách na rok 2009. V praxi to znamená, že Praha tak nielenže nezvýši počet svojich vojakov v Afganistane o 229 mužov, ale bude musieť stiahnuť všetkých 415 členov svojej misie. Z Kosova by sa rovnako porúčala 550–členná česká časť mierovej misie KFOR.
Misie za zrušenie poplatkov
„Medzi spojencami to bude vnímané veľmi negatívne. Ak by sa tak stalo, s Českom by sa na nejaký čas nerátalo ako s partnerom, na ktorého je spoľahnutie,“ povedal SME Pavel Přikryl, bezpečnostný analytik z českej Asociácie pre medzinárodné otázky.
Zahraničné misie vláda nepresadila preto, lebo opoziční socialisti podmieňovali ich schválenie prijatím zákona o zrušení veľkej časti poplatkov v zdravotníctve. Premiér Mirek Topolánek obvinil opozíciu, že hazarduje so životmi českých vojakov.
„Je to veľmi neseriózne. Zvyšovanie počtu vojakov v misiách sme už dávnejšie prisľúbili. Je to zlé, že vnútropolitické otázky ovplyvnia účasť na vojenských misiách. Zahraničná politika by mala byť od týchto vecí oddelená,“ povedal Přikryl. Vyslanie českých vojakov do Afganistanu navyše v minulosti schválila práve opozičná ČSSD, ktorá teraz predĺženie misie zablokovala.
So šéfom opozície Jiřím Paroubkom sa dokonca stretli aj veľvyslanci USA, Británie, Poľska a Holandska. Zástupcovia krajín NATO ho žiadali, aby sa povzniesol nad stranícke handlovačky, a neblokoval zotrvanie vojakov v zahraničí. Lobovali však márne. Podľa denníka MF Dnes Paroubek odišiel zo schôdzky predčasne a veľvyslancom odkázal, že s demaršom mali prísť, „keď sa dávala skorumpovaná vláda dohromady“.
Vláda hľadá kompromis
Česko nie je prvou krajinou, ktorá by odvolala svoje zahraničné misie. Praha však urobila z tejto otázky nástroj v medzistraníckom boji.
Keď svojich vojakov stiahlo v roku 2004 z Iraku Španielsko, ľavicový premiér José Luis Zapatero reagoval na teroristické útoky v Madride.
Vládny kabinet využil svoje ústavné právo a predĺžil misiám mandát aspoň o 60 dní. Dovtedy chce presvedčiť opozíciu, aby návrh nanovo podporila.
Ministerka obrany Vlasta Parkanová pre Českú televíziu povedala, že sa pokúsi ponúknuť v januári do snemovne kompromisné riešenie. To ráta so znížením počtu vojakov v Afganistane.
Aj keď Česi stratili v Afganistane už troch mužov, s nasadením českých vojakov v zahraničí súhlasí podľa októbrového prieskumu agentúry STEM 43 percent českých občanov. Takmer polovica obyvateľov (47 percent) si myslí, že vojenská misia v Afganistane je v súlade s poslaním NATO.
