BANSKÁ BYSTRICA. Zdajú sa vám vianočné reklamy a ozdoby na každom rohu otravné? Hovoríte, že pôvodný duch sviatkov sa vytráca a nahrádza ich agresívny marketing? Môžete mať pravdu, nie je to však novinka, ktorá je charakteristická len pre toto storočie.

Jeden z hlavných symbolov Vianoc - vianočný stromček napríklad nemá viac ako 400 rokov a už dávnejšie sa z neho stal vhodný marketingový nosič. Na Slovensko sa s nemeckým osídlením dostal až koncom 19. storočia, do dedinského prostredia až o niekoľko desaťročí neskôr. Prvé zmienky o stromčeku sa objavujú okolo roku 1570 v kronike mesta Brémy. Po roku 1800 sa objavil na rakúskom cisárskom dvore a o pár desaťročí aj v Prahe.

„Zeleň u Slovanov symbolizovala vždy energiu a plodnosť, ale vianočný stromček je pre nás importovaný jav. Prišiel z Nemecka a do mnohých oblastí na Slovensku sa dostal až v medzivojnovom období,“ hovorí etnologička Katarína Koštialová.

Vianočné stromčeky a ich výzdoba sa stali veľmi rýchlo marketingovým ťahom, rovnako ako vianočné pohľadnice. Vznikli v roku 1843 náhodou v Anglicku, keď obchodník Henry Cole dal namaľovať pozdravy pre partnerov. Rozoslal ich a zvyšné kusy ponúkol obchodníkovi.

Tradičné darčeky pod stromčekom sú ešte mladší produkt trhu. Objavujú sa až v minulom storočí. Pôvodne boli darmi koláče a ovocie pre koledníkov.

Posun Vianoc k marketingu pripúšťa aj etnologička. „Kedysi stromčeky zdobili jabĺčkami orechmi a staniolom, teraz už existujú programy, ktoré inštruujú, aká farba zdobenia stromčeka je módna, pričom mágia farieb bola niekedy veľmi silná.“

Koštialová si dnes netrúfa odhadnúť, akú podobu budú mať Vianoce o niekoľko desaťročí, ale myslí si, že puto kresťanskej Európy s tradíciou narodenia Ježiša Krista, „nového začiatku“, určite pretrvá.

„Vianoce sú najkrajšie, najbohatšie, ale najmä najkomplikovanejšie sviatky roka z hľadiska výkladu v európskej kresťanskej kultúre,“ hovorí. Komplikovanosť prináša prelínanie pohanského a kresťanského. Vianoce vznikli z pôvodne pohanských slávností znovuzrodenia slnka. Veľkú časť kultu absorbovalo postupne, a nie vždy bez problémov, kresťanstvo.

Čo by podľa etnologičky malo pretrvať? „Zostanú darčeky, pretože to si ľudia ani trh nedajú zobrať. Možno som optimist­ka, ale zostanú aj tradičné jedlá.“

Keď prikúrili, prišli Vianoce

Sedemdesiatnik Ján Bačkor spomína na Štedrý večer rád. Až na rok 1944, keď Nemci zastrelili otca. „Tie Vianoce boli pre nás tiché,“ zosmutnie rodák zo Starých Hôr, dediny pod Donovalmi. Deti spoznali 24. december podľa toho, že sa kúrilo vo všetkých izbách. V bežné dni horelo len v kuchyni. Muži chodili po návštevách, ženská návšteva počas dňa vraj nosila nešťastie. A tak chystali večeru a piekli. Koláče na Starých Horách začali piecť až po vojne.

„Pán učiteľ piekol oblátky a deti ich roznášali za maličkú odmenu po dedine,“ spomína 72-ročný Bačkor v kuchyni pri sporáku. Na nohách papuče bez ponožiek, hovorí, že mu nie je dobre. „Pred siedmimi rokmi som bol na onkológii. Tam ma z toho dostali, ale už to nie je to, čo bývalo,“ prehodí a spomína ďalej. „Pred večerou otec išiel do maštale. Potrel jablkom kravu, aby bola guľatá, rohy cesnakom proti zlým silám a dal zvieratám z jedla. Kúsok hodil do vody a do ohňa, aby neboli zlými pánmi, ale dobrými sluhami.“

Večer zasadli všetci za stôl. Starý otec, otec, matka a synovia. Nikdy to nebolo v presne určenú hodinu. „Po prvom večernom zvonení, alebo keď zasvietila večernica.“ Dodržiavali prísny pôst. Žiadne mäso. Kapustnica bola s hubami, bez klobás a údeného. Zápražku robili z masla, a nie z bravčovej masti. Otec sedel za vrchstolom a modlil sa. „Na začiatku sme dostali oblátky a mama nám potrela čelo medom, aby sme boli celý rok sladkí. Jedli sme opekance s makom, bryndzou alebo s oštiepkom a nakoniec kapustnicu.“ Na stole mali aj chlieb, cesnak, ovocie a hriatu pálenku. Najviac sa tešili na darčeky - kapce, cukríky, alebo búrske oriešky.

Vianoce sprevádzali magické rituály. Každý zjedol strúčik cesnaku, aby bol zdravý. Roz­krojenie jablčného jadra znamenalo smrť, zdravé jadro z orecha, že bude najmenej rok žiť. Po večeri jedlá neodkladali zo stola - keby prišli cez polnočnú omšu dušičky, aby mali čo jesť.

K Vianociam patrilo aj divadlo. V sále krčmára hrával aj Ján Bačkor. Hry režíroval štátny cestár Jožo Chladný a Bernard z Podbrezovských železiarní. Do krčmy prišlo aj viac ako sto ľudí. Hrávali najmä to, čo pripomínalo narodenie Ježiša Krista, ale ľudia mali najradšej veselohry. Počas predstavenia vstávali, tlieskali.

Ján Bačkor sa pripravuje na Vianoce. Stromček už nenosí z hory, kúpil si umelý. Hovorí, že Vianoce sú iné. Veselé, ale tak trochu tiché.

Daniel Vražda

Meníme chute, na kaprov útočia lososy

Štedrá večera prechádza v posledných rokoch zmenami, niektoré domácnosti uprednostnia morské živočíchy.

Tradičná štedrá večera na Slovensku prešla v uplynulom období výraznými zmenami. Vyprážaného kapra na sviatočnom stole začína nahrádzať losos či iné morské živočíchy. Potvrdzuje to aj etnologička Rastislava Stoličná zo Slovenskej akadémie vied. Tento trend sa týka najmä rodín, ktoré si to môžu dovoliť.

Na vianočnom stole má z tradičných jedál isté miesto kapustnica alebo zemiakový šalát. Zvyky a tradície sa ešte stále dodržiavajú najmä na východnom Slovensku.

Hoci sa v súčasnosti servíruje na stôl väčšinou len polievka, šalát, ryba a koláče, v minulosti štedrovečerný hod tvorilo sedem až deväť jedál. Ľudia dnes majú menej času, menej je aj chodov.

Keďže slovenská spoločnosť bola v minulosti najmä agrárna, na štedrovečernom stole boli jedlá, ktoré mali symboliku pre hospodára.

„Bolo tam veľa reminiscencií na to, aby roľník večerou symbolizoval aj to, čo očakával v ďalšom roku,“ poznamenala Stoličná. Na stole nechýbali strukoviny, obilniny, med, ovocie či kapusta.

(čtk)

Karačoňa je rómska

Darčeky v rómskych osadách sú skromné, často je to len jedlo. Dôležité je, aby boli spolu, zabavili sa, pospomínali si a zaspievali.

Vianoce sú pre Rómov veľký sviatok. Tešia sa, že sa zíde celá rodina, že si sadnú za stôl s dobrotami, zaspievajú, pospomínajú na príbuzných, ktorí už nie sú medzi nimi. Karačoňa (rómsky názov Vianoc odvodený zrejme z maďarského „karácsony“) je pre mnohých jednou z mála príležitostí, keď sa môžu do sýtosti najesť.

„Ľudia v osadách zvyky ešte ako-tak zachovávajú, asimilované rodiny sa prispôsobili väčšinovej populácii,“ hovorí rómska aktivistka a novinárka Denisa Havrľová. Čím sú rodiny chudobnejšie, tým je atmosféra silnejšia.

Rómovia, najmä tí chudobnejší, si na rozdiel od „gádžov“ darčeky nevymieňajú. Dokážu sa tešiť z vecí, ktoré sú pre väčšinu samozrejmé. „Keď som sa detí pýtala, po čom na Karačoňu najviac túžia, nehovorili o darčekoch. Rozprávali o jedle. Pre nich je symbolom Vianoc plná misa, banán či pomaranč.“

Vianočné špeciality

Pred Vianocami sú Rómovia vďačnými zákazníkmi v obchodoch s potravinami. Na štedrovečerných stoloch nechýba kapustnica s klobáskou, vyprážaná ryba či mäso, zemiakový šalát.

„Kupujú všetko čo aj my. A rovnako aj hodujú. V osadách je veselo,“ hovorí starostka Keceroviec, obce, v ktorej žije 2500 Rómov. Špeciality vyvárajú v chudobnejších rodinách. Typická goja, cigánske klobásky bez mäsa, placky z nekysnutého cesta marikle, halušky s kyslou kapustou či makom sú jednoduché na prípravu a lacné.

Koledníci

Aj keď v osadách počujete z televízorov či prehrávačov skôr pop či rap, počas Karačone znejú z domov a chatrčí aj clivé cigánske melódie. Núdza nie je ani o koledníkov. „Máme tri osady, v každej je pár skupín detí, ktoré od Štedrého večera po Druhý sviatok vianočný či na Nový rok chodia z domu do domu a vinšujú pekné sviatky. Každý ich ponúkne koláčmi, do vrecka dá nejaké koruny,“ hovorí starostka Keceroviec.

A ešte jeden zvyk je typický. Navštevujú sa nielen rodiny, ale aj susedia. Vianoce sú pre nich symbolom zmierenia a odpustenia.

Mikuláš Jesenský