ČIRČ. V Čirči husto sneží. Akoby ten hore aspoň na sviatky narodenia Pána chcel potešiť ľudí, ktorí sa aj päť mesiacov od katastrofálnych záplav ťažko vyrovnávajú s tragédiou. Pre 1200 obyvateľov dedinky pri Starej Ľubovni budú sviatky smutnejšie ako kedykoľvek predtým.

„Niet veľmi čo oslavovať. Pri záplavách zomreli dvaja mladí ľudia. Ostali po nich deti, príbuzní, priatelia, susedia. Ich smrť sa dotkla všetkých. A ešte ani neprebolela, zabil sa osemnásťročný chlapčisko. Máme za sebou čudný rok,“ hovorí starosta Ján Labaš.

Väčšina ľudí drží smútok. Starosta zrušil oslavy 760. výročia prvej písomnej zmienky o obci, nebudú spoločne vítať ani Nový rok. „Živel zanechal boľavé rany. Načo ich jatriť? Zničil všetko, čo mu stálo v ceste. Materiálne škody sa dajú nahradiť. Ale kto nahradí ľudské životy?“

Na smútok niet času

Pred domom Jána Gernáta staršieho stojí zvláštny pomník. Mohutný peň smreku aj s koreňmi. „Priniesla ho voda. Rovno pred náš dom. Ako nejaký odkaz...,“ rozmýšľa domáci pán.

„Na smútok niet času. Vnúčatá nám to nedovolia. Keď sú veselé a zdravé, aj my sme spokojní. Musíme ísť ďalej. Vianoce budú síce bez mamky, ale vynasnažíme sa, aby ich aspoň deti mali naozaj šťastné a veselé. Také je poslanie nás, starých rodičov,“ usmieva sa Anna Gernátová.

Osemročná Sofinka narýchlo vyberie z poličky fotoalbum. „Pozrite, ujo, tu je moja mamka s ockom. Všakže sú pekní.“

„Mama, mama,“ kričí ani nie dvojročný Vilko a ukazováčikom ďobe do fotografie.

Najväčšia povodeň v dejinách Čirča zasiahla obec v stredu 23. júla. Po viacdňových lejakoch začala voda v potoku Soliská z minúty na minútu hrozivo stúpať. Čoraz mohutnejší prúd živený prítokmi Oľšavicou, Rakovcom a desiatkami bystrín z horských dolín strhával lávky, bral stromy, nánosmi zahatal mosty, zničil reguláciu a zamieril rovno k domom.

Nešťastní súrodenci

Keď Slavomír Gernát videl, ako živel ukrajuje zo záhrady, snažil sa traktorom vytiahnuť do bezpečia maringotku. Prúd takmer vyvrátil traktor aj s vodičom. Na poslednú chvíľu vyskočil. Sestra Andrea chcela pomôcť. Bežala po brehu, no zrazu zmizla. Slavo sa ju pokúsil zachrániť z divokej vody, zmesi bahna a kubíkov kamenia. Bolo to nad jeho sily.

„Tak sa mali radi, že jeden pre druhého by urobili čokoľvek. A takto dopadli. Ostane navždy božím tajomstvom pre všetkých, prečo práve oni,“ hovorí pani Anna, Andreina svokra .

Keď sa dozvedela o smrti, neverila. Z nemocnice v Starej Ľubovni, kde pracovala ako detská sestra, bežala domov.

„Mala som devätnásť, keď mi zomrela mamka. Zabil ju prúd na družstve. Ostalo nás osem detí. Ja som bola najstaršia. Vychovala som súrodencov a teraz vychovávam vnúčatá. Je to asi môj osud.“

Najťažšie bolo oznámiť strašnú správu synovi. Pracoval v Taliansku. Uveril, až keď mu povedala, že som sa rozhodla okamžite požiadať o predčasný dôchodok. Aby sa mohla venovať vnúčatám.

Vianoce budú v rodine Jána Gernáta vraj rovnaké. Zíde sa celá rodina. Len nevesta Andrejka bude chýbať. Stromček zavesia na strop, lebo pri deťoch by dlho nevydržal. Pred večerou sa podľa zvyku všetci poumývajú, spoločne sa pomodlia a zasadnú za stôl. Nebudú na ňom chýbať chlieb a cesnak, kyslé a údené ryby, hrachová kaša, kapustnica, bobaľky so sušenými slivkami, medom a makom.

„Dúfam, že to zvládnem. Nesmiem plakať. Vnúčatá to neznášajú. Ale toto mi pomôže. Sväté písmo mi dodáva silu.“ Pani Anna pohladká bibliu v staroslovenčine. Listovala v nej už jej prababka.

Ružový dom

V susedstve Gernátovcov býva ich krstný syn. Zábery na zničený ružový dom Michala Didika obleteli všetky médiá. S manželkou Vierou a dcérkami Vikonou a Miriam strávia sviatky pod vlastnou strechou.

„Bezmocne sme z druhého brehu sledovali, ako mizne cesta, ako sa voda derie pod stavbu, ako sa rúca celý predný múr.“ Dom staval za pomoci rodiny viac ako dva roky. A v priebehu pár minút ho voda zničila. „Statik potvrdil, že sa dá opraviť. Ešte šťastie, že sme ho stavali poctivo.“ Michal s rodinou sa presťahoval do izby k rodičom. A pustil sa do práce. „Povedal som si, že do Vianoc musí byť hotový.“

Pomohli príbuzní, priatelia, známi. Na stavbe aj finančne. Len do základov išli štyri domiešavače betónu, na plot desať. Znovu ťahali nosné múry, nové priečky, kúpili nové zariadenie. Budovu na jednej strane zdvihli o päť centimetrov.

Našťastie, dom mal poistený. Poisťovňa mu preplatila 65 percent, zvyšok si požičal. Na úhradu škôd v exteriéri zatiaľ márne čaká. „Po tom, čo sme prežili, sa veľmi tešíme na Vianoce.“

Michal videl videozáznam z povodne. Ktosi natočil na mobil, ako Andrea Gernátová beží po brehu potoka na pomoc bratovi. „Zrazu sa zo záberu stratila. Nevšimla si, že breh je podmytý. Nám voda len poškodila dom. Ale sme živí a zdraví. Nie každý mal to šťastie.“

Peň, ktorý do dediny priniesol prúd. FOTO – AUTOR

Michal Didik rekonštrukciu do Vianoc stihol. FOTO – AUTOR