BRATISLAVA. Zamestnanci, ktorí pristúpia na to, že budú pracovať oficiálne len za minimálnu mzdu a zvyšok dostávajú načierno, šetria peniaze skôr zamestnávateľovi ako sebe.
Napríklad: Človek, ktorý zarába v hrubom mesačne 13 100 korún si po odrátaní daní a odvodov ročne pripíše na bankový účet 128 988 korún.
Ak by ten istý človek zarábal len minimálnu mzdu, čo je mesačne 8 100 korún a nechal si vyplácať mesačne po 5 000 korún na ruku, ročne by mu pribudlo v čistom o vyše 15tisíc korún viac, dokopy 144 168 korún.
Zamestnávateľ, ktorý vypláca svojho človeka sčasti legálne a sčasti na ruku, by na odvodoch oproti poctivému zamestnávateľovi, ktorý zdaňuje a priznáva celú sumu, ušetril ročne až 21 120 korún.
Dodatočne udať je neskoro
Na inšpektoráte práce priznávajú, že dvojaké vyplácanie mzdy nie je výnimočný jav. „Evidujeme podnety, kde zamestnávatelia platia zamestnancom minimálnu mzdu a na ruku im vyplatia viac,“ povedala hovorkyňa Národného inšpektorátu práce Slavěna Vorobelová.
Vorobelová predpokladá, že zamestnávatelia vyplácajú dve rôzne mzdy najmä v profesiách, ktoré si vyžadujú nižší stupeň vzdelania a pozície, ktoré je možné ľahko a v krátkom čase obsadiť, či pri sezónnych prácach.
Podnety dostáva inšpektorát prevažne potom, keď sa firma a sčasti nelegálny pracovník pohádajú. To býva zväčša vtedy, keď zamestnávateľ mzdu na ruku nechce vyplatiť a zamestnanci ju nemôžu vymáhať.
Nevýhodnosť dvojakého platu si ľudia uvedomujú aj pri preplácaní dovolenky, pri práceneschopnosti alebo keď dovŕšia preddôchodkový vek a uvedomia si, že nebudú dostávať toľko, koľko by mohli.
„Od výšky mzdy, alebo vymeriavacieho základu, závisí napríklad výška starobného, invalidného aj sirotského dôchodku, materské, dávka v nezamestnanosti či úrazový príplatok,“ vysvetľuje hovorkyňa Sociálnej poisťovne Lýdia Výborná.
Dokazovanie sa nekoná
Inšpektorátu práce sa nedarí postihovať nelegálne vyplácanie časti mzdy, lebo mu na to chýbajú dôkazy. Prevažne ide len o tvrdenie zamestnanca voči tvrdeniu zamestnávateľa.
„Zamestnanec sa môže v takomto prípade obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, alebo daňový úrad, či sociálnu poisťovňu,“ povedala hovorkyňa Inšpektorátu práce.
„V poslednom období sme takýto prípad neriešili,“ povedal hovorca Prezídia Policajného zboru Viktor Plézel.
Druhý dôvod, prečo zamestnanci brzdia pri udávaní zamestnávateľov, ktorí im vyplácajú časť mzdy nezákonne, je vedomie, že sú spoluvinníkmi. „Pokiaľ sa preukáže, že sa vypláca nezdanená mzda, sankcionovaný je nielen zamestnávateľ,“ povedal hovorca Daňového riaditeľstva Miroslav Dobák.
„Aj zamestnanec môže byť následne dodanený, dostať pokutu a musieť zaplatiť penalizáciu,“ dodáva Dobák.
Dobák rovnako ako hovorkyňa inšpektorátu práce priznáva, že prípady vyplácania nezdanej časti mzdy existujú. Koľko približne ich štatisticky je, nepovedal.
Vyplácanie minimálnej mzdy a časti na ruku je ťažké preukázať, keďže ide najmä
o tvrdenie oproti tvrdeniu a nie je to podložené faktmi.
Slavěna Vorobelová, Národný inšpektorát práce
