Slovenská vláda ohlásila výstavbu novej jadrovej elektrárne (JE) v Jaslovských Bohuniciach, ktorá by mala byť uvedená do prevádzky v roku 2020. Už dnes pritom na Slovensku získavame viac ako polovicu všetkej vyrobenej elektrickej energie z jadra. Táto skutočnosť nepochybne prispieva k tomu, že priemerné množstvo oxidu uhličitého (CO2) na obyvateľa za rok (okolo 7 ton) je výrazne nižšie ako v prípade susedného Česka (viac ako 11 ton), ktoré je dnes výrazne závislé od uhlia.
Dobrá voľba pre klímu
Uhlíková stopa výroby elektriny z JE vo Francúzku je až 100-násobne nižšia ako pri spaľovaní uhlia, a je porovnateľná s veternou a solárnou technológiou. Z hľadiska globálneho otepľovania a klimatickej zmeny je teda voľba jadra správnym krokom. Pri strategických rozhodnutiach však musíme brať do úvahy množstvo ďalších faktorov. V prípade JE to je celkové zaťaženie životného prostredia, bezpečnosť, náklady, cena elektriny a nakoniec zásoby uránu.
Z hľadiska životného prostredia predstavuje asi najväčší problém ťažba uránu a uskladnenie vyhoreného paliva. V porovnaní s ťažbou uhlia sú dopady na okolitú krajinu jednoznačne menej invazívne.
Samozrejme, ťažko možno obhajovať ťažbu uránu, ak by došlo k poškodeniu chránených území. Rovnako ani výroba solárnych panelov nie je neškodná (v procese ich výroby sa uvoľňujú napríklad skleníkové plyny). V prípade veterných turbín je zasa u nás najväčší problém s ich vhodným umiestnením. Najveternejšie miesta sú často národné parky, alebo iné chránené územia, kde je ich výstavba neprijateľná.
Nová generácia reaktorov
Špecifický problém, teda bezpečné uloženie jadrového paliva, je finančne nákladné, ale s pravdepodobným príchodom jadrových reaktorov 4. generácie (pri dostatočnom financovaní výskumu sa pilotné projekty predpokladajú okolo roku 2030), bude možné v týchto reaktoroch využiť až 98 percent súčasného odpadu. Zatiaľ sa väčšina odpadu skladuje v priestoroch elektrárne.
Treba tiež pripomenúť, že JE neuvoľňujú do okolia nadmernú rádioaktivitu ani žiadne znečisťujúce látky, iba neškodnú vodnú paru. Určitý problém môže ešte nastať pri nedostatku vody na chladenie, keď je nutné jadrovú elektráreň zastaviť. U nás by však ku krátkemu odstaveniu elektrární mohlo dochádzať len vo výnimočných situáciách pri suchom a extrémne teplom počasí.
Zanedbané predpisy
Jeden z častých argumentov proti výstavbe jadrových elektrární je ich nedostatočná bezpečnosť. Asi každý má v pamäti nešťastnú udalosť z roku 1986 v Černobyľskom jadrovom reaktore. V tomto prípade však išlo o zlyhanie ľudského faktora a jednoznačné zanedbanie bezpečnostných predpisov. Navyše dnes, ak by aj k podobnému nešťastiu došlo, množstvo uvoľnenej rádioaktivity do okolia by bolo iba minimálne.
Možno väčšie riziko predstavujú potenciálne teroristické útoky, ale aj tieto problémy sú riešiteľné. Samozrejme, hrozí aj riziko ďalšieho šírenia jadrových zbraní, ktoré sa nepochybne zvýši, ak by po celom svete začali JE rásť ako huby po daždi. Toto je aj hlavná príčina, prečo mnohí nezávislí výskumníci neodporúčajú masívny prechod na jadrovú energetiku. Stavba niekoľkých desiatok jadrových elektrární v Európe však určite nepredstavuje zásadný bezpečnostný problém (len vo Francúzku ich je 58).
Náklady na ich stavbu sú pomerne vysoké, v prípade novej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa odhadujú v rozsahu 120 až 180 miliárd korún (4 až 6 miliárd eur). Na druhej strane, aj množstvo získanej elektriny počas života elektrárne je vysoké.
Pre porovnanie, na výrobu ekvivalentného množstva elektriny by bolo potrebné postaviť niekoľko tisíc veterných turbín a mnoho kilometrov štvorcových solárnych panelov. To však neznamená, že vo veternom Anglicku nie je lepšou alternatívou veterná energia a v slnečnom a suchom Španielsku zasa slnečná. Pre spotrebiteľa je tiež dôležitá konečná cena elektriny, ktorá je napríklad vo Francúzku nižšia oproti elektrine získavanej inými spôsobmi.
Hranice rastu
Dnes je na svete v prevádzke 445 reaktorov, ktorým súčasnou technológiou vyťažiteľné zásoby uránu (a pri dnešnej cene elektriny) vystačia na asi 80 až 100 rokov. Nie je to málo, pokiaľ sa počet JE dramaticky nezvýši, čo by v budúcnosti zvýšilo cenu uránu. Ak by sa počet reaktorov v najbližších rokoch povedzme strojnásobil, poklesli by zásoby uránu na 33 rokov, je to však veľmi nepravdepodobné. Ukazuje to však limity súčasnej jadrovej technológie.
Ťažko možno považovať jadrovú energiu za ideálnu, v podmienkach Slovenska sa však zdá, že jej pozitíva prevažujú nad negatívami – a to tak z pohľadu klimatickej zmeny, ako aj z hľadiska znečisťovania ovzdušia, bezpečnosti a ceny elektriny.
Autor: Alexander Ač (Autor je doktorand v Ústave systémovej biológie a ekológie Akadémie vied ČR.)
