BANSKÁ BYSTRICA. Koncom novembra stál Dárius na múre banskobystrického nábrežia zúfalo odhodlaný skočiť do studeného Hronu. Vrstovníci sa mu už dlhšie vysmievali, že je chudobný hlupák a chodí otrhaný. Topánky a bundu hodil do vody, povedal, že už nechce ani žiť. Zachránila ho matka a hliadka mestskej polície.
Dnes je z Dáriusa veselý chlapec. „Život sa nám zmenil radikálne,“ hodnotí situáciu matka Zuzana Diliková. Vianoce pred rokom trávila s troma synmi u svojej matky v Brezne. „Boli skromné,“ spomína. „Kapustnica a pár darčekov od brata pre deti,“ hovorí matka vďačne.
Popularity je až príliš
Nezabudne poďakovať všetkým ľuďom, ktorí jej v ťažkých časoch pomohli. Otec odišiel od rodiny už dávnejšie. Dnes sa chlapci oblečení v značkových mikinách v trojizbovom byte už nevedia dočkať Vianoc a darčekov. Dárius by chcel k škrečkom Pufymu a Mufymu ešte ďalšieho, no a k tomu aj notebook. „Ten počítač, čo máme, je šrot. Nedajú sa na ňom hrať žiadne hry,“ zdôvodňuje s vážnym výrazom pri preberaní ozdôb na stromček.
Brat, jedenásťročný Dávid, má tiež svoje predstavy. „Chcel by som minibike,“ hovorí. Je to malá motorka, ale chlapec hovorí, že už predsa nie je malý.
A čo hovorí na popularitu a mediálny záujem Dárius? Páči sa mu to. Zuzana Diliková by sa však už radšej vrátila do normálneho života. „Už je toho dosť veľa,“ hovorí, ale nezabúda, že práve to jej a deťom umožnilo radikálne zmeniť život. Uvedomuje si aj to, že takých rodín je na Slovensku veľa a praje im rovnaký osud.
Zbierka rodine pomohla
Po Dáriusovom pokuse zobrať si život cudzí ľudia z celého Slovenska zareagovali na zbierku, ktorú vypísala mestská polícia a začali sa hrnúť dary. Na účte sa objavilo niekoľko desiatok tisíc korún, ľudia a firmy nosili oblečenie, jedlo, hračky. Mnoho z toho dovtedy deti Zuzany Dilikovej ani nevideli. Darov bolo tak veľa, že sa s nimi šťastná matka podelila s rodinami s podobným osudom.
Dárius žil s matkou a s bratmi v absolútnej chudobe. Sociálne dávky, ktoré rodina poberá, sú malé. V charitatívnom zariadení Dom sv. Alžbety žili mesačne z viac ako šesťtisíc korún, z toho takmer polovicu minuli na bývanie.
Boli dni, keď nemali ani na potraviny, spomína matka Zuzana, ktorá by chcela dať najmenšieho syna do jasieľ a zamestnať sa. Tento rok bude na sviatky u Dilikovcov veselšie.
