BRATISLAVA. Slovenská armáda má v budúcnosti vojakov a ich výstroj a výzbroj voziť na talianskych dopravných lietadlách C27J Spartan výrobcu Alenia Aeronautica. Rozhodla o tom výberová komisia pri prvom tendri na nákup lietadiel v dejinách samostatného Slovenska. Výsledok tendra ministerstvo obrany oznámilo v tlačovom vyhlásení. Prekvapivo, bez tlačovej konferencie.
„Proces obstarania bude pokračovať rokovaním o zmluve na dodávku lietadiel, platobných podmienkach a offsetovej zmluve. Do uzavretia týchto rokovaní nebude ministerstvo obrany zverejňovať bližšie informácie o zmluvných podmienkach a cene projektu. Ministerstvo si vyhradilo právo v súťaži zmluvu nepodpísať,“ oznámil rezort.
Stredná cesta
Základné otázky: koľko, za koľko a kedy Spartany nakúpime, tak zostala nezodpovedaná. Hovorca ministerstva Vladimír Gemela tvrdí, že predbežne hovoria o kúpe dvoch strojov s tým, že by sme mohli časom obstarať tretí. Ministerstvo zároveň vylučuje, že by sa predsa pripojilo k americkému programu JCA, ktorý môže viacerým krajinám pomôcť získať Spartany lacnejšie, keďže naraz budú nakupovať vyše 150 kusov lietadiel.
Slovensko sa pri výbere nákladných lietadiel vydalo strednou cestou. Susedné Česko a Poľsko kupujú o niečo menšie španielske lietadlá Casa. Niektoré väčšie krajiny NATO zasa majú vo výbave výrazne väčšie lietadlá Hercules.
Armáda doteraz na prepravu vojakov využívala zastarané lietadlá An26, ktorým sa končí životnosť v roku 2010. Na dlhšie trasy a na prevoz väčších strojov sme si museli lietadlá prenajímať.
Tatry sami neodvezieme
Spartany nám vďaka svojim vlastnostiam môžu zabezpečiť prevoz vojakov aj menšej techniky na misie. Do lietadla sa zmestia vojaci s výstrojom či výsadkári, alebo napríklad terénne auto. „Tatrovky“, ktoré používame v Afganistane, aj tak budeme musieť prepravovať inak.
Exminister obrany Martin Fedor z SDKÚ považuje Spartan za vhodný kompromis. Prekáža mu však, že sme sa nezapojili do medzinárodných tendrov ako JCA. „Nevyužili sme možnosti na výrazné zníženie obstarávacej ceny. A tak budú lietadlá a služby s nimi spojené výrazne nákladnejšie.“
Termín dodania lietadiel je otázny. Hovorca Alenie ale SME napísal, že od roku 2010 budú schopní promptne riešiť všetky medzinárodné objednávky.
C–27J Spartan
Odvezie do 60 vojakov alebo 43 výsadkárov, prípadne až 11,5 tony nákladu.
Lieta rýchlosťou do 600 kilometrov za hodinu.
Prázdny je schopný doletieť viac ako 5900 kilometrov.
Prvý Spartan vzlietol v júni 1999. Ako prvá ho začala používať talianska armáda.
Offsety sú miliardovým holubom na streche
Ministerstvo nechcelo ísť do hromadného nákupu pre offsetový program. Čo prinesie, je otáznikom plným rizík.
Slovensko kupuje lietadlá Spartan samo. Napriek tomu, že Spojené štáty a ďalšie krajiny nakúpia Spartany v obrovskom balíku viac ako 150 lietadiel, čo zrejme pre členov tohto programu Joint Cargo Aircraft ušetrí desiatky alebo stovky miliónov korún na každom kuse.
Hovorca ministerstva obrany tvrdí, že k programu sme sa nepripojili aj preto, že neponúkal offsetové programy. Výrobca pri offsete na oplátku privedie na Slovensko zahraničné investície vo výške 100 percent obstarávacej ceny.
Offsetové programy sa využívajú takmer výhradne pri nákupoch špeciálnej techniky.
V dejinách tohto neštandardného obstarávania je v podstate iba jeden mimoriadne úspešný projekt, keď sa vďaka fínskemu nákupu lietadiel F18 od amerického Boeingu začalo po zahraničných investíciách mimoriadne dariť firme Nokia.
Čechov nalákali na Gripeny
Skúsenosti s offsetom majú aj v Českej republike, kde si armáda prenajímala lietadlá JAS39 Gripen. Vtedy sa švédsky výrobca zaviazal zohnať investície za 25,5 miliardy českých korún, teda 130 percent zaplatenej sumy.
Offsetové programy kritizovala a takmer zakázala administratíva Georgea Busha staršieho preto, že deformujú trhové prostredie, pretože neponúkajú všetkým záujemcom o zákazky rovnaké podmienky a nie sú z nich jasné skutočné ceny obstarávaní. Z rovnakého dôvodu ich kritizuje Európska únia.
Investícia nemusí pomôcť
Analytik Slovenskej akadémie vied Pavol Kárász si myslí, že offsetové programy sú veľmi diskutabilné. „Môže ísť aj o investíciu, ktorá nevyhovuje potrebám Slovenska. My už reštrukturalizovaný priemysel do istej miery máme. Teraz ho potrebujeme zhodnocovať a dávať do neho výrobky s vysokou pridanou hodnotou a nie zastarané technológie.“ Slovensko preto podľa neho mohlo skôr ušetriť na hromadnom nákupe s Američanmi.
Český europoslanec Jozef Zieleniec o offsetoch pred prenájmom Gripenov povedal: „Pokiaľ vidíte niekde dva šampóny a pribalenú k tomu záchodovú kefu, tak viete, že tu niečo nehrá, že sa tu niekto pokúša predať niečo, čo možno nepotrebujete spôsobom, ktorý vám znemožní racionálnu kalkuláciu.“
(knm)
Offset je pre tých, ktorí dokážu až príliš dobre počítať. Ako keď benzínové čerpadlá s najdrahším benzínom rozdávajú guláš. Počítajú s tým, že človek nemíňa svoje peniaze, ale svojho zamestnávateľa.
Josef Zieleniec, český europoslanec povedal v roku 2002
