Martikán je štrnástykrát v top–ten.
Prvýkrát sa šťúply Michal ocitol v spoločnosti najlepších v roku 1995 v Pezinku. „Baví ma trénovať, pretekať, vyhrávať. Vodný slalom je pre mňa najlepším športom na svete. A otec trénerom. V tejto dlhoročnej pevnej orientácii nevidím nič nudné.“
V Pekingu nedvíhal v cieli pádlo nad hlavu, hoci vedel, že bol najrýchlejší. Čakal, kým mu zavesia na krk zlato. Mátala ho skúsenosť z Atén spred štyroch rokov, kde ho po triumfálnom geste k nebu zmrazila dodatočná dvojsekundová penalizácia a pád zo zlatého na strieborný stupeň. „Nie, neživil som v sebe túžbu po pomste. To by mohlo byť deštruktívnym motívom, oberať o koncentráciu. “
Okolie sa zhoduje, že Mišo je absolútny profík. V areáli Šun-Ji si radšej kúpil bicykel, aby nebol závislý od zdĺhavého dopravného režimu.
„Ten chlap si všímal aj rytmus turbín čerpadiel, čo vyháňajú vodu do kanála. Mal dokonale prečítanú nielen vodu, ale aj mašiny,“ žasol tréner rýchlostných kanoistov Pavel Blaho. „Aj diplomatické manévre zo strany súperov,“ dodal vedúci výpravy Róbert Orokocký. „Rôzni kontrolóri ho skúšali šikanovať, že má o milimeter väčšie sponzorské logo na drese, že nie je v poriadku vlisovaná menovka na lodi. Michal sa nenechal rozhádzať.“
Len málokto vedel, že pred Pekingom ho pobolieval lakeť. Singlkanoistický kráľ je v pohode, rozdáva svoj vianočný vinš. „Sebe nič, všetkým ostatným ľuďom len dobro alebo radšej najlepšie.“
Autor: ju
