KIGALI, BRATISLAVA. Bolo to najkrvavejších sto dní nielen v histórii tejto africkej krajiny. V priebehu jari 1994 zahynulo pod čepeľami mačiet 800tisíc ľudí. Vláda kmeňa Hutuov chcela úplne vyvraždiť menšinový kmeň Tutsiov.
Pozostalí jednej z najväčších genocíd od druhej svetovej vojny sa včera dočkali oneskorene spravodlivosti. Medzinárodný súdny tribunál pre zločiny v Rwande odsúdil na doživotie vyslúžilého plukovníka Theonesta Bagosoru za genocídu a vojnové zločiny.
Neušli spravodlivosti
Spolu s ním dostali rovnaký trest aj ďalší dvaja armádni dôstojníci. Podľa súdu bol Bagosora v tom čase hlavným veliteľom armády. Práve tá spolu s paramilitantnými oddielmi, ktoré tiež vytvoril plukovník, viedli krvavú kampaň proti menšinovému kmeňu Tutsiov.
„Je to silný odkaz aj pre ďalších, ktorí chcú zopakovať jeho činy. Mali by vedieť, že nikdy neujdú spravodlivosti,“ povedal pre Reuters jeden z Rwanďanov, ktorí čistky prežili.
Cieľom kampane predstaviteľov vládneho kmeňa Hutuov bolo úplné vyčistenie krajiny. Krátko po vypuknutí bojov v apríli 1994 zablokovali Bagosorove jednotky cesty a zavraždili každého Tutsia, ktorý chcel prejsť. Smrť našli aj umiernení Hutuovia, ktorí nesúhlasili s čistkami. Pod vplyvom propagandy, ktorú šírili médiá, však vraždiaca mánia chytila aj bežných občanov. Mnohí Hutuovia zabíjali mačetami svojich susedov Tutsiov. Úrady ich v tom podporovali, sľubovali im peniaze, jedlo či pôdu zavraždených.
Rovnaký jazyk
Oba kmene, Hutuovia a Tutsiovia, pritom hovoria jedným jazykom a majú množstvo spoločných tradícií. Líšia sa najmä vzhľadom. Menšinoví Tutsiovia sú vyšší a svetlejší, čo podľa mnohých dokazuje ich etiópsky pôvod. Počas vraždenia hádzali Hutuovia ich telá do riek, aby odplávali späť do tejto krajiny.
Vzájomná neznášanlivosť oboch kmeňov nebola ničím novým. Počas koloniálnej vlády Belgicka sa privilegovanému postaveniu tešili Tutsiovia. Keď sa krajina v roku 1959 oslobodila od kolonizátorov, k moci sa naopak dostali väčšinoví Hutuovia a začali sa mstiť.
Nenávisť Hutuov vyvrcholila v 90. rokoch. Kým svet si všímal skôr bratovražedné boje v bývalej Juhoslávii, v malej stredoafrickej krajine sa chystali ešte krvavejšie jatky.
Jedným z hlavných svedkov v prípade bol vtedajší veliteľ jednotiek OSN kanadský generál Romeo Dallaire. Ten označil plukovníka Bagosoru za hlavného „šéfa“ genocídy. Vo svojich pamätiach napísal, že pri predstavovaní sa cítil, akoby si „podával ruku s diablom“.
Bagosora pred súdom všetky obvinenia odmietal. „Neverím v teóriu genocídy,“ povedal s tým, že on nikdy nikoho nezabil a celý proces je len propagandou.
Genocídav Rwande
Odhady hovoria, že zahynulo takmer 800 tisíc Tutsiov a umiernených Hutuov.
Kampaň viedli extrémisti z radov Hutuov, na čele s vyslúžilým plukovníkom Theoneste Bagosorom. Ich cieľom bolo úplne vyčistenie krajiny od Tutsiov.
Boje sa skončili po sto dňoch, keď Tutsiovia obsadili hlavné mesto.
Medzinárodný tribunál pre Rwandu odsúdil Bagosora na doživotie.
(vas)
![]() |