BRATISLAVA. Bezprecedentné, revolučné, šokujúce – tak komentovali analytici utorkové rozhodnutie americkej centrálnej banky Fed. Základná sadzba sa znížila z jedného percenta do pásma nula až 0,25 percenta. Nikdy predtým Amerika takú nízku kľúčovú úrokovú sadzbu nemala.
Pumpovanie peňazí
Podľa Róberta Pregu, analytika Tatra banky, je popri rozhodnutí o znížení úrokových sadzieb dôležitý aj komentár banky k tomuto rozhodnutiu. „Fed plánuje v budúcnosti uvoľňovať menovú politiku aj kúpou hypotekárnych záložných listov a štátnych dlhopisov od komerčných bánk. Týmto spôsobom chce rozhýbať finančné toky medzi bankami,“ upozorňuje Prega.
Kľúčové sadzby začali klesať v USA aj v roku 2001 a v roku 2003 boli na jednom percente.
Nízkymi sadzbami, liberalizáciou a dereguláciou podmienok na hypotekárnom trhu (zjednodušil sa prístup k hypotékam) sa však po niekoľkých rokoch dostali americké banky do problémov.
Po zvýšení úrokov nie všetci klienti boli schopní splácať dlhy. Aj vplyvom rizikových investícií na burzách začala hospodárska kríza. Nezopakuje sa podobný scenár v budúcnosti aj po terajšom znížení úrokov?
Najväčšia hrozba - deflácia
Terajšie znižovanie úrokových sadzieb vyvolali iné príčiny ako pred siedmimi rokmi.
Najvýznamnejšou bola banková a finančná kríza, ktorú spôsobilo nesplácanie hypoték. „Šéf Fedu, Ben Bernanke, zaradil na prvé miesto svojich priorít boj proti deflácii (pokles cien v ekonomike), stavu, z ktorého je oveľa ťažšie vymaniť sa konvenčnými nástrojmi menovej, ale aj rozpočtovej politiky,“ hovorí Vladimír Vaňo, analytik Volksbank Slovensko. Dnešná situácia sa podľa Vaňa dá ťažko porovnať s čímkoľvek, čo sme zažili doteraz.
Opakovanie podobnej situácie, ktorá nastala po znížení úrokov v rokoch 2001 až 2003 podľa Pregu nehrozí. Ekonomická recesia bude podľa neho ešte dlho príčinou menšieho dopytu po úveroch.
Väčším rizikom v súčasnej situácii je podľa Martina Lenka, analytika VÚB banky, obrovská masa peňazí, ktorá sa dostane do obehu a zvyšuje riziko, že inflácia v budúcnosti vystrelí raketovo nahor.
Fed bez ťažkej munície
Americká centrálna banka je v ťažkej pozícii. Rozhodovaním o výške kľúčových úrokových sadzieb - od nich sa odvodzujú aj ostatné sadzby na finančnom trhu – najefektívnejšie reguluje vývoj na finančnom trhu.
Tým, že znížila úroky na nulu, sa zbavila svojej najsilnejšej zbrane v boji proti nastupujúcej hospodárskej kríze.
„K podobnému kroku sa odhodlala aj japonská národná banka v deväťdesiatych rokoch, ale tento krok nepriniesol ekonomike krajiny prakticky žiadny pozitívny výsledok,“ komentuje rozhodnutie Fedu ekonomický analytik Vladimír Baláž.
Sadzby, dolár a ropa
Uvoľnená menová politika Fedu potopila dolár. Za jedno euro bolo treba včera na devízovom trhu zaplatiť viac ako 1,45 dolára, najviac za posledné tri mesiace.
Na pokles kurzu dolára reagovala obvykle cena ropy rastom. Teraz sa tak nestalo. Cena americkej ľahkej ropy aj po rozhodnutí Fedu a oznámení Opecu o znížení sadzby klesla na úroveň 40 dolárov za barel.
