KOŠICE. Približne 20-tisíc Košičaniek, teda každá piata žena zažila na vlastnej koži násilie zo strany partnera. Aj keď ide o hrubý odhad, ktorý vyplýva z celoslovenského reprezentatívneho prieskumu a z demografických údajov mesta, nebude zrejme ďaleko od reality. Svedčí o tom aj 900 klientiek Záujmového združenia žien Fenestra, ktoré potrebovali radu či pomoc.
Monitorovacia správa
Na vážnu situáciu v Košiciach upozorňujú autori správy o stave pomoci a ochrany žien zažívajúcich násilie v párových vzťahoch, ktorú včera prezentovalo združenie Fenestra.
„Naším cieľom bolo zistiť, aké formy ochrany a pomoci sú v Košiciach dostupné,“ povedala Jana Oleárniková zo združenia Fenestra, koordinátorka projektu.
Podľa zistení pracovnej skupiny v meste nie je jediné špecifické zariadenie so špeciálne vyškoleným personálom. Dočasné ubytovanie obetiam domáceho násilia poskytujú výlučne sociálne zariadenia určené iným cieľovým skupinám. Pomoc a poradenské služby poskytuje okrem Fenestry mimovládna organizácia Pro Familia. Kapacitne na počet prípadov nestačia.
„V západných krajinách fungujú napríklad takzvané bezpečné ženské domy s utajenou adresou, ktoré sú dostupné 24 hodín denne a zaručujú klientom anonymitu. Podľa európskeho štandardu je minimálna kapacita jedno miesto na 10-tisíc obyvateľov. Štandard určuje minimálne jedno špecifické poradenské centrum na 50-tisíc obyvateľov,“ povedala Oleárniková.
Model spolupráce
Zverejnená správa je prvým výstupom pracovnej skupiny pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách v párových vzťahoch, ktorá vznikla vlani v novembri.
„Chceli sme vytvoriť funkčný model efektívnej spolupráce medzi inštitúciami, ktoré by dokázali spoločne definovať súčasnú situáciu a hľadať riešenia,“ povedala Oleárniková.
Skupina je zložená zo zástupcov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, krajského riaditeľstva polície, Košického samosprávneho kraja, Mesta Košice a mestskej časti Košice – Juh. Spoluprácu chcú rozšíriť aj na prokuratúru, súdy, oblasť zdravotníctva a školstva.
Zo správy vyplynuli odporúčania na národnej a regionálnej úrovni. Týkajú sa legislatívy, ľudských zdrojov, ale aj evidencie prípadov domáceho násilia, ktorá je nedokonalá, či vypracovania stratégií, ktoré v činnosti samospráv absentujú.
„Výsledky prieskumu, ale aj reálna situácia sú natoľko závažné, že táto problematika si zasluhuje špeciálnu pozornosť. Ženy a ich deti, ktoré sú násiliu vystavené, potrebujú rýchlu a kvalitnú pomoc.“
Násilie na žene
Termínom násilie páchané na ženách označuje Rezolúcia OSN akýkoľvek rodovo podmienený násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnou živote.
Skutky považované za týranie blízkej a zverenej osoby na Slovensku vymenováva paragraf 208 Trestného zákona
(sen)
