BRATISLAVA. Najrozsiahlejšia rekonštrukcia Bratislavského hradu za dlhé desaťročia má okrem problému nákladnej rekonštrukcie ešte jeden. Zmenám, ktoré areál menia možno na sto rokov, nepredchádzala verejná ani odborná diskusia a jeho podoba doteraz nie je úplne jasná.
Reč je o národnej pamiatke, ktorá patrí k najznámejším symbolom Slovenska. Zatiaľ čo v Prahe, v Paríži či Londýne sú zmeny pri mestských a národných dominantách vecou širokej verejnej diskusie a do architektonických súťaží sa zapájajú prestížni architekti, na Slovensku sa zmeny dejú potichu.
Zmenami, ktoré sa majú vykonať v nastávajúcich rokoch, vzniknú v areáli kópie dvoch už neexistujúcich budov aj baroková záhrada.
Víťazí jedna kancelária
Novú podobu hradu a najmä jeho severnej časti už dlhodobo pripravuje jedna jediná architektonická kancelária Bouda a Masár. Na rekonštrukciách pracujú už štvrť storočia, prvýkrát to bolo už v roku 1981.
Šéf kancelárie Národnej rady Viktor Stromček rekonštrukciu bez súťaže zdôvodňuje tým, že kancelária Masár a Bouda má na dielo autorské práva.
Architekt Ivan Masár hovorí, že metodika rekonštrukcie hradu bola takto nastavená už na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov. Pri zmenách sa teraz držia koncepcie z roku 1985. Iná ako táto architektonická kancelária sa od osemdesiatych rokov k vážnejšej práci na hrade nedostala. Tvrdia, že napríklad na Západnej terase hradu, kde sú kancelárie poslancov, investor oslovil desiatku architektov. Vybral ich návrh.
Nespokojná legenda
Legenda slovenskej architektúry Ferdinand Milučký je rozhorčený tým, že na objekt, akým je Bratislavský hrad, nebola vypísaná celoslovenská architektonická súťaž. „Oni boli povinní súťaž vypísať bez ohľadu na to, či už nejaký autor projekt rieši.“ Hovorí, že napríklad na rekonštrukciu pražskej Staromestskej radnice bolo vypísaných už osem súťaží.
Milučký tvrdí, že za obrovské peniaze, ktoré do hradu investujú, musí vzniknúť náležitá hodnota. On sám navrhoval nestavať kópie budov, ale nové priestory umiestniť pod zemou – podobne, ako to spravili v parížskom paláci Louvre.
„Máme právo do areálu vložiť aj súdobú podobu architektúry,“ hovorí Milučký, ktorému sa nepozdáva historizujúce poňatie, ktoré víťazí na Bratislavskom hrade.
„Kópia sa robí vo výnimočných prípadoch,“ hovorí o rekonštrukciách šéf Slovenského spolku architektov Ján Bahna. Aj on si myslí, že by súťaž názorov ani odborná diskusia o budúcej podobe hradu v žiadnom prípade neuškodila.
Fakty o hrade
Prvá zmienka je z roku 907.
Postavený je na strategickom mieste osídlenom už v keltskej a veľkomoravskej dobe.
Od polovice 16. storočia, keď sa na 200 rokov stala Bratislava korunovačným mestom Uhorska, bol hrad sídlom panovníka.
Veľkou rekonštrukciou prešiel hrad v 50. rokoch, vtedy jeho torzo získalo dnešnú podobu.
Hrad naposledy prestavali v roku 1988.
Strechu menili v rokoch 1996 a 1997.
V roku 2006 ho navštívilo vyše milión ľudí, minulý rok takmer 470tisíc ľudí.
Popri dvojkríži a Kriváni je na rube slovenských euromincí.
Tender na rekonštrukciu preveria úradníci
Úrad pre verejné obstarávanie si preverí, či rekonštrukcia hradu za takmer štyri miliardy bola v súlade so zákonmi.
Rekonštrukciu Bratislavského hradu za takmer štyri miliardy korún preverí Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO). Národná rada, ktorá Hrad vlastní, už o tom mala dostať list, informovala hovorkyňa ÚVO Helena Fialová. Žiadajú vysvetlenie, prečo spoločnosť Váhostav podpísala zmluvu na stavebné práce na Hrade za približne 1,2 miliardy a vláda zároveň schválila zámer rekonštrukcie vo výške 3,8 miliardy.
Podľa kancelára Národnej rady Viktora Stromčeka sa však celá suma 3,8 miliardy určite nebude týkať len zákazky pre Váhostav. Firma, v ktorej je podpredsedom predstavenstva podnikateľ s kontaktmi na Smer Juraj Široký, podľa Stromčeka vysúťažila práce dokopy za približne 2,2 miliardy. Hoci zmluvu doteraz uzavreli len na 1,2 miliardy, Váhostav bude stavať aj za zvyšok sumy.
Vo vestníku verejného obstarávania parlament písal, že ide robiť stavebnú zákazku za 1,5 až dve miliardy. Aj zhruba 2,2 miliardy, o ktoré zrejme v skutočnosti pôjde, teda budú vyššou ako predpokladanou sumou.
Vrámci rekonštrukcie Hradu majú postaviť aj nové poslanecké ubytovne. Nákladná rekonštrukcia Hradu sa nezdá zvláštna len médiám a opozícii, ale aj poslancovi HZDS Jánovi Kovarčíkovi. „Tak ako u iných občanov, to aj vo mne vyvoláva pochybnosti,“ povedal.
Širokému, ktorý bol včera na tlačovej konferencii s premiérom Roberom Ficom, sa o rekonštrukcii hradu príliš hovoriť nechcelo. „Plačete dobre, ale na zlom hrobe, lebo ja skutočne neviem vám na to odpovedať,“ odrážal otázky smerujúce k oprave bratislavskej dominanty. Tvrdil, že Váhostav riadi manažment, nie on.
Stavebné práce na hrade podľa premiéra Roberta Fica nie sú vecou vlády, ale parlamentu. Rozpočet na rekonštrukciu totiž bude schvaľovať Národná rada.
(knm)
