BUDAPEŠŤ, BRATISLAVA. Situácia okolo rozsudku budapeštianskeho súdu, ktorý v utorok rozpustil občianske združenie Spolok Maďarská garda sa komplikuje. Extrémistické polovojenské jednotky vystupujúce pod oficiálnym menom Hnutie Maďarská garda tvrdia, že sa ich zákaz spolku netýka a budú preto pokračovať v činnosti. S ich tvrdením súhlasia aj niektorí právnici.
Spolok či hnutie?
Extrémisti sa už pred súdom bránili tvrdením, že Spolok Maďarska garda a Hnutie Maďarská garda sú dve od seba nezávislé organizácie. „Maďarská garda je hnutie zriadené rovnomenným spolkom,“ píše pritom samo polovojenské hnutie na svojich webových stránkach.
Na súde navyše premietli video zo septembrovej porady veliteľov gardy, na ktorej šéf združenia a predseda mimoparlamentnej extrémistickej strany Jobbik Gábor Vona hovorí, že medzi spolkom a hnutím je úzky, inštitucionálny vzťah.
Z toho vychádzal súd, ktorý v odôvodnení rozsudku hovorí, že občianske združenie založilo hnutie, ktorého niektoré činnosti nie sú v súlade so zákonom, vyvoláva strach v niektorých skupinách obyvateľstva a uráža dôstojnosť rómskej menšiny v Maďarsku.
Zákaz spolku však automaticky neznamená aj zákaz hnutia, to môže fungovať až dovtedy, kým samo neporuší zákony, povedal agentúre MTI ústavný právnik György Kolláth.
Prelomový verdikt súdu
Právnik inak považuje rozsudok za prielomový. Konštatuje totiž, že činnosť nejakej organizácie môže byť protiústavná aj preto, že vyvoláva v niektorých skupinách obyvateľstva strach. To je v rozpore s doterajšou praxou maďarských súdov aj vyjadreniami Ústavného súdu.
Maďarský premiér Ferenc Gyurcsány povedal, že mu po rozsudku spadol kameň zo srdca, obával sa totiž, že by súd mohol rozhodnúť aj inak. Zrušenie gardy ako „polofašistickej organizácie“ včera ocenil aj slovenský premiér Robert Fico.
