KOŠICE. Na budúci rok, pri príležitosti 20. výročia nežnej revolúcie by mali na Hlavnej ulici v priestore pred Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach odhaliť Pamätník obetiam a udalostiam 21. augusta 1968 a 17. novembra 1989.
Mestské zastupiteľstvo minulý týždeň vzalo na vedomie výsledky výtvarno-architektonickej súťaže. Predseda kultúrnej komisie a poslanec František Balún (KDH) má však vážne výhrady voči pomníku, ktorý spája podľa neho dva nezlučiteľné dátumy v našich dejinách.
Balún: O ničom sme nevedeli
Balún nespochybnil výsledky súťaže, v ktorej medzinárodná porota hodnotila 33 prác autorov z celého Slovenska. Nesúhlasí s ideovým zámerom a libretom, ktorého autorom je hlavný architekt mesta Martin Drahovský.
„Tieto dva dátumy sa ani pri najlepšej vôli nedajú spájať,“ tvrdí Balún. „Okupácia Československa v roku 68 bola vyústením takzvaného obrodného procesu, ktorého snahou bolo rekonštruovať zločinecký režim. Rok 1989 je symbolom pádu systému, ktorý si vyžiadal v Československu tisíce obetí,“ dodal.
Kultúrna komisia, ktorej predsedá, podľa neho informáciu o vypísaní súťaže nedostala, nemohla sa teda k nej vyjadriť. „Určite by som s takýmto hybridom nesúhlasil.“
Balún je presvedčený, že v meste by mal vyrásť pamätník obetiam zločinov komunizmu, a nie symbol oslavujúci rok 1968. Koniec koncov, obete okupácie z augusta 68 už svoj pamätník majú.
Predseda nevidí veľa možností, ako problém riešiť. „Dostali sme sa do nepríjemnej situácie. Pokúsim sa v rámci svojich možností a právomocí podniknúť kroky, ktoré by viedli k náprave. Chcem mať čisté svedomie.“
Drahovský: Je to o cestek demokracii
Hlavný architekt mesta Martin Drahovský tvrdí, že o súťaži malo informácie celé mestské zastupiteľstvo. Nevylučuje však ďalšiu diskusiu.
Drahovský je však presvedčený, že roky 68 a 89 navzájom súvisia nielen po vizuálnej stránke. Podľa neho sú 21. august 1968 a 17. november 1989 zlomové dátumy v našich dejinách, ktoré predstavujú určitú kontinuitu: „Je to o ceste k demokracii,“ hovorí.
Aj priestor, kde by mal pamätník vyrásť, je nositeľom udalostí oboch rokov. Práve tu zastrelili okupanti v auguste 68 nevinných ľudí, v novembri 89 bol zasa dejiskom mítingov a demonštrácii, ktoré viedli k pádu režimu.
Autormi víťazného návrhu sú bratislavskí výtvarníci Karin Patúcová a Peter Žalman. Kompozícia v tvare ležiacej osmičky ako symbolu nekonečnosti má byť vyrobená z kovu a podsvietená.
„Ide o cestu, pásmo časové, plynúce v priestore, na ktorom sa ako pripomienka útočiaca na zmysly opakuje číslovka 68, ktorú zároveň z opačného uhla čítame ako číslo 89. Ide vlastne o motív nekonečna, akoby rozvinutý do určitého prebiehania, kde sa cesta začína, v určitom bode sa zauzlí a pokračuje ďalej,“ povedala autorka.
