Švédsko ste vymenili za Rusko. Neľutujete?
„Nie. Je to moja prvá skúsenosť s ruským klubovým hokejom. Šiel som do Čerepovca, aby som čo najviac chytal, a to sa mi plní. Polepšil som si aj platovo. Mimohokejový život, to je už iná stránka.“
Mužstvo Severstaľ si aktuálne drží 14. miesto medzi 24 tímami KHL, čo by vám po základnej časti zabezpečilo postup do play off. Spĺňa to predstavy vedenia klubu?
„Nie celkom, mali sme byť v prvej desiatke tímov. Posledné zápasy nám nevyšli. Klesli sme v tabuľke, no zostali sme v silnom strede. Prvých päť – šesť mužstiev na čele s Ufou má vynikajúcu kvalitu. KHL je v európskom meradle špičková liga, ale k NHL by som ju neprirovnával.“
V Čerepovci ste s krajanom Nagyom, Čechom Strakom a Kanaďanom Kwiatkowským štyria legionári. Už ste sa adaptovali na novú ligu?
„Severstaľ je mužstvo bez veľkých hviezd, snažíme sa o vyvážený hokej dopredu aj dozadu. Vo Švédsku sa hralo taktickejšie, disciplinovanejšie. Už som si zvykol, že na ruskom ľade sa hrá viac technicky, kombinančne.“
Rozumiete všetkým ruským pokynom trénera Vladimira Jurzinova mladšieho?
„Už je to podstatne lepšie ako na začiatku sezóny. A keď treba, s ruštinou mi pomôže Josef Straka, český útočník je tu už druhú zimu. Bez ťažkostí si na novú reč zvyká Joel Kwiatkowski, základy dostal v rodine - jeho babka pochádza z Ukrajiny a dedo z Poľska.“
Ruské kluby si chránia svojich brankárov a prijali pravidlo, že zahraničný gólman môže odchytať maximálne 65 percent z celkového počtu zápasov. Nerobí to šarapatu medzi vami a Alexandrom Vjuchinom?
„Všetko je v poriadku. S Vjuchinom sme kolegovia, nie rivali. Pomáhame si. Môžem sa sústrediť len na hokej. Cítim, že v dôležitých zápasoch mám trénerovu dôveru.“
Čerepovec zatiaľ zaostáva za očakávaním v ofenzívnej hre, kritiku si vypočul aj Ladislav Nagy. V čom vidíte problém?
„Laco mal nevýhodu: neabsolvoval s mužstvom predsezónnu prípravu a po príchode rovno vhupol do ligových bojov. Hneď v prvom zápase sa zranil. Po návrate sa dlho hľadal. V posledných zápasoch sa mu už viac darilo, no hral pod veľkým tlakom.“
Pripustili ste, že do KHL vás pritiahli aj finančné podmienky. Je táto zmluva najlepšia v kariére?
„Áno. Vo Washingtone som mal dvojcestný kontrakt a v NHL som toho veľa neodchytal (v sezóne 2003 – 2004 mal zmluvu na 400-tisíc dolárov - pozn. red.).“
Ekonomická kríza sa už dotkla niektorých klubov v KHL. Ako je to v Čerepovci?
„Mužstvo ju zatiaľ nepociťuje. Výplaty chodia na čas, chod klubu sa nezmenil. Ale povráva sa, že ak by sa do ťažkostí dostal miestny železiarsky gigant Severstaľ, potom by sa to prenieslo aj na hokejový klub.“
Podľa zvyklostí ruské kluby platia dane za hráčov, ubytovanie aj stravu, k dispozícii im dajú auto. Míňate najviac rubľov na benzín?
„Benzín nekupujem, lebo auto nemám. Nepotrebujem ho. Na tréning sa odveziem klubovým autobusom, zastaví pri našom bloku. A ak sa chcem dostať do mesta na večeru, zoberiem si taxík. Semtam mi peňaženku odľahčia pokuty v mužstve, naposledy som platil v prepočte 50 dolárov za neskorý príchod do autobusu po zápase. Pokladnicu potom vyprázdnime na spoločnej večeri, keď sme na cestách za súpermi.“
Kde trávite v Čerepovci najviac voľného času?
„V byte pri počítači, pripojím sa na internet. Párkrát ma už navštívila priateľka Janka z Košíc, ale vonku sme nemali príliš čo obdivovať. Tristotisícové mesto nie je lákavé, poznamenal ho ťažký priemysel.“
V stredu sa hlásite reprezentačnému trénerovi Jánovi Filcovi na sústredení v Poprade pred dvoma zápasmi so Švajčiarskom. Na čo sa najviac tešíte?
„Na partiu chlapcov, na domáce prostredie. Do národného tímu sa vraciam takmer po roku a zápasy hráme v Poprade aj v Košiciach. Bolo by pekné, keby som si po prvý raz mohol zachytať doma v Steel aréne.“
Po návrate do Ruska vás najbližšie stretnutie čaká práve na Štedrý večer v Mytišči. Už ste sa s tým vyrovnali?
„Bude to pre mňa nová skúsenosť, beriem to profesionálne. Vianoce si s rodinou v Košiciach urobíme už na začiatku tohto týždňa, lebo v nedeľu sa vraciam do Čerepovca. Matriošky som priniesol v kufri, zvyšok darčekov som dokúpil na Slovensku.“