Na Slovensku nechodím večer do ulíc z iného dôvodu, ani na Vianočné trhy a miesta, kde je veľa ľudí. Ale keď už teda niekedy musím - áno, dávam si pozor na tašku. Vreckári a zlodeji batožiny sú všade na svete a kradnú bez ohľadu na to, či je okolo dav, alebo ľudoprázdno.

Moja známa raz nakupovala v potravinách. Kým si na obale čítala zloženie potraviny, stalo sa! Keď sa pozrela do nákupného vozíka, kabelka s peniazmi a platobnými kartami bola fuč. Videla podozrivého muža, ako sa od nej rezkým krokom vzďaľuje, ale chytať ho už bolo neskoro.

Pred veľkými obchodmi s potravinami, ale aj vnútri, vidím vo večerných hodinách veľa pochybných ľudí. Motajú sa po parkovisku, nezriedka obťažujú, je to nepríjemné. Vždy si hovorím, prečo manažment obchodu nezamestná bezpečnostnú službu, veď peniaze na to iste zarobené majú.

Dlho som si myslel, že najbezpečnejšie je chodiť autom. Ale ani to už nie je istota. Mám vo zvyku klásť si veci na zadné sedadlo. Moja žena hovorí (a má pravdu), že aj v aute boli niektorí okradnutí. Hodíte tašku na zadné sedadlo, otvoríte predné dvere, nastúpite, idete naštartovať... Alebo zastavíte na križovatke na červenú... Pár sekúnd stačí a ste okradnutý. Kým sa spamätáte, zlodej sa stratí v dave.

Vreckári a zlodeji batožiny sú aj v japonských vlakoch. Tlačenica v rannom rýchlovlaku je na to ako stvorená. A okrem toho aj nočný spoj, ktorým sa zvlášť v decembri vezie domov veľa opitých pasažierov. Japonskí biznismeni majú v decembri koncoročné večierky. Po práci sa vydávajú celé oddelenia a pracovné skupiny do víru zábavy nočného veľkomesta. Zvyčajne začiatkom decembra dostávajú zamestnanci odmeny, takže majú tučné peňaženky. V rámci bujarého veselia vystriedajú dva-tri lokály, sú rýchlo pod parou, a v takomto stave potom potrebujú chytiť posledný vlak. Každý túži vo vlaku po mieste na sedenie, ale v tých japonských je nátresk ešte aj po jedenástej večer. No občas sa predsa len pošťastí voľné sedadlo, pohodlné, čalúnené a elektricky vyhrievané.

Človek, ktorý má pod čapicou, posediačky ľahko zaspí a prevezie sa. Vlak často privezie opitých cestujúcich až na konečnú, ale tí spia ďalej. A na túto jedinečnú príležitosť sa vezú na konečnú aj vreckári. (Iní na vlak čakajú na peróne.) Pristúpia k spiacemu biznismenovi, potľapkávajú ho: „Zobuďte sa, konečná!“ Predstierajú starostlivých a pritom šacujú, kde je peňaženka. Keď sa opilec nezobudí, môžu ho bez obáv a hladko okradnúť. Mnohé obete po prebudení nevedia, či boli okradnuté, alebo im peňaženka niekde sama vypadla.

Tak takýto čarovný je december, mesiac vreckárov a zlodejov kabeliek.

Autor: Masahiko