aktivistom, by si aj podľa tejto reklamy mohol myslieť, že živý vianočný stromček je niečo veľmi zlé – akoby sme si v obývačke vystavovali mŕtvu veľrybu.

Peter Jenis sa smeje. „Mať živý stromček je asi také neekologické, ako natrhať si paradajky a zjesť ich.“ V stromčekoch sa vyzná ako málokto. Je vedúcim škôlkarského strediska Lesov slovenskej republiky v Hladomeri pri Topoľčiankach. „Stromčeky na plantážach sa pestujú tak isto, ako zelenina. Na nejaký účel.“

Predškolský vek stromčekov

Škôlkarské stredisko Hladomer sme navštívili, lebo sme chceli vidieť, akú púť musia prejsť vianočné stromčeky, kým sa urastené, krásne a voňavé, ocitnú v našich domácnostiach. Ak si myslíte, že stromček sa zasadí a potom už len rastie, až kým ho nevypília, mýlite sa. Naozaj absolvuje počas života dosť slušnú cestu.

Začína sa to v Liptovskom Hrádku, kde je stredisko Lúštiareň, ktoré zabezpečuje semená pre celé Slovensko. Semená môžu pochádzať len zo Slovenska, aby sa zachovala čistota, a musia byť prvotriednej kvality. Získavajú sa zo šišiek rôznym spôsobom, podľa charakteru dreviny. Napríklad jedľové šišky sa musia obrať ešte nezrelé, lebo inak sa rozpadnú ešte na strome. Semená sú prísne kontrolované, musia spĺňať mnohé komplikované predpisy, ktoré si bežný človek nie je schopný zapamätať, nieto ešte pretlmočiť. Nad tým, aby bolo všetko v poriadku, bdie semenárska kontrola.

V škôlkarskom stredisku sa semienka sadia. Ročné rastlinky, zvané semenáčiky, majú 5 až 8 centimetrov. „Potom príde najväčší problém – choroby,“ hovorí Peter Jenis. Napríklad padanie semenáčikov, čo spôsobujú plesne. Ak je dostatočne vlhko, šíria sa veľmi rýchlo. Vyskytujú sa aj ďalšie choroby a stále musíme rastlinky postrekovať a kontrolovať.“

Na plantážach

Keď majú semenáčiky dva roky a vyrastú do výšky 15 - 20 centimetrov, končí sa ich raný vek. Treba sa pobrať do škôlky. Presadia ich do záhonov, kde rastú ďalšie dva roky, potom sa vyberú a zasa presadia, ale tentoraz už na plantáže, podľa budúceho účelu – či ako vianočné stromčeky, okrasné stromy do parkov alebo „lesný reprodukčný materiál“, teda stromy, ktoré budú vysadené napríklad v prípade kalamity. Po celý čas prebieha ustavičný boj s chorobami, škodcami a burinou. „Problémom sú aj dravce,“ hovorí pán Jenis. „Keď lovia malé hlodavce, myši, hraboše a podobne, tak si sadajú na vrchovce stromčekov a vrchovec zlomia. Na druhej strane, sme radi, že tie hlodavce chytajú. Spravili sme im žrď na sedenie, ale boli nedôverčivé - trvalo rok a pol, kým si na ňu zvykli.“

Nerásť veľmi rýchlo

Pri vianočných stromčekoch to nie je veľmi žiaduce. Ihličnatý strom vyháňa vetvy v prstenci každý rok a prázdny kmeň medzi nimi volajú ročný prírastok. Ak stromček rastie rýchlo, prírastok je veľký a haluze sú potom veľmi nariedko. Aj samotné haluze sú bez výhonkov, takže stromček vyzerá ako taká skaderuka-skadenoha. Preto sa zamedzuje rastu kontrolovaním hnojenia, a keď má rastlina aj tak tendencie rásť prirýchlo, špeciálnymi klieštikmi sa precvikne časť prívodu živín do vrchovca. Reguluje sa aj rast jednotlivých konárov, napríklad vylamovaním púčikov, aby boli výhonky čo najpravidelnejšie. Napríklad v Amerike dosahujú tvar dokonalého kužeľa zastrihávaním pomocou špeciálnych zariadení. K stromčeku príde traktor, spustí veľké nožnice v tvare obráteného V, obtočí ich okolo celého stromu a je to. Onedlho môže prísť Santa.

Zlodeji

Veľa Slovákov si podľa Petra Jenisa myslí, že čo je štátne, to je aj moje a nemajú problém prísť na plantáž a stromček si jednoducho vypíliť. „U nás v Hladomeri s tým až taký problém nemáme, lebo je to dosť ďaleko od dediny a autom sa až k plantáži nedá dostať. Občas však prídu aj sem. Na iných miestach je to horšie a plantáže často všelijako maskujú, ale aj tak sa veľmi veľa ukradne.“ Po stromčeku ostane len kus kmeňa so spodnými konármi, lebo zlodeji sú väčšinou leniví zohýbať sa až po zem.

„Stávajú sa aj prípady, že nám stromček v škôlke zrazu vyschne a až vtedy si všimneme, že niekto sa ho snažil vykopať aj s koreňmi, ale nešlo mu to. Korene však poškodil a stromček zahynul,“ hovorí inžinierka Jovanka Poláková, ktorá nás tiež sprevádza. „Je to naozaj smutné, pestujete stromček šesť, sedem, osem rokov, venujete mu veľkú starostlivosť, a potom niekto príde a zoberie si ho.“

V niektorých krajinách už funguje predpis, že vianočné stromčeky musia mať certifikát, že majú „legálny“ pôvod, teda boli dopestované na plantáži a riadne distribuované.

Exkurzia

Prechádzame sa medzi stromčekmi v rôznych fázach vývoja. A nohy ťažknú blatom. Peter Jenis a Jovanka Poláková s veľkým nasadením komentujú všetky detaily, čo všetko s nimi treba robiť. Napríklad, ako opraviť, keď nie je vyvinutý terminál (to je špička stromčeka), ale namiesto neho je na konci rázsocha v tvare V, čo je samozrejme na vianočný stromček nepoužiteľné. Alebo ako dosiahnuť, aby sa z ružice pukov na konci halúzok vyvinuli pravidelné halúzky. Skrátka, ako ho „nabúchať“, čo znamená vytvarovať tak, aby bol hustý. Ukazuje sa, že stromčeky treba, podobne ako deti, vychovávať ešte kým sú v škôlkarskom veku, lebo ak sa niečo zanedbá, potom sa to už dá napraviť veľmi ťažko alebo vôbec nie.

V poslednom období sú obľúbené vianočné stromčeky v kvetináči. Peter Jenis upozorňuje, že treba dávať pozor, aby sa nepreniesol zo studeného prostredia do teplého, ale dožičiť mu aklimatizáciu napríklad vo verande.

S pílením vianočných stromčekov sa tento rok v Hladomeri poponáhľali, chceli využiť počasie – pred týždňom bola zem zamrznutá a nebolo sa treba brodiť po členky v blate, ako to robíme my. Väčšinu z nich si už aj obchodníci a zákazníci pobrali, ale predsa len na nás nejaké čakajú. Je ich asi päťdesiat, sú určené pre Bratislavu. Vchádzame do haly, kde sú odložené a udiera nám do nosa neopakovateľná vôňa.

Prvýkrát tohto roku ma v tom neútulnom studenom hangári chytá pravá vianočná nálada.

Aký stromček si vybrať?

Najkrajší vianočný stromček je individuálna vec, a závisí to aj od tradície, napríklad v niektorých rodinách nedajú dopustiť na smrek, aj keď mu opadáva ihličie. Kedysi boli domy chladnejšie ako dnes, tak aj smrek vydržal dlhšie.

Najkvalitnejší stromček je určite jedľa, či už biela, kórejská, kaukazská, španielska, či konkolorka. Všetky jedle udržia na sebe ihličie dlho, aj v teplom prostredí, hoci aj pri radiátore. Je to tým, že ihličie z jedle vlastne neopadáva, drží sa na konári, aj keď vyschne. Obľúbená sú aj preto, že je „ježatejšia“, bohatšia, ihličie trčí na všetky strany.

Veľmi pekná je borovica čierna, ktorá má primerané ročné prírastky a tiež jej neopadáva ihličie. Ak náhodou na borovici nájdete suché ihličie, nie je to dôvod na reklamáciu. Ihličie zostáva na strome tri-štyri roky a až potom opadne, takže na haluziach nájdeme aj staršie.

Smrek pichľavý ľudia väčšinou volajú strieborná jedlička. Je to pekný strom, ale zdobiť ho treba v rukaviciach, lebo naozaj pichá, tak si ho ľudia často kupujú len raz.

Čo sa týka vône, veľmi peknú arómu má jedľa duglaska.

Veľmi zaujímavý je smrek omorika, ktorý má šišky už v mladom veku, teda môžete mať vianočný stromček so štýlovou výzdobou, ale treba myslieť na to, že šišky v noci hlasno praskajú.