AŠCHABAD, BRATISLAVA. Otec všetkých Turkménov Turkmenbaši alias Saparmurat Nijazov už dva roky nežije, jeho krajina však ostáva rovnako tvrdou diktatúrou. Zo stredoázijskej republiky, ktorá je pre obrovské zásoby plynu mimoriadne zaujímavá pre Západ, jeho kult nezmizol. Naopak, pridal sa k nemu ďalší nového prezidenta. Nič na tom nezmenia ani nedeľné parlamentné voľby.
Turkméni, z ktorých vyše polovica je nezamestnaná, si medzitým zvykli na uctievanie dvoch diktátorov. Toho bývalého, ktorý po sebe zanechal megalomanské mramorové pomníky vykladané zlatom a toho nového Gurbanguli Berdymuchamedova. Ten už podľa vzoru predchodcu začal aj písať knihy.
Veľký Turkmenbaši stvoriteľ
Spočiatku to vyzeralo, že Berdymuchamedov, bývalý minister zdravotníctva, si uvedomil zvrhlosti starého režimu. Napríklad zrušil názvy mesiacov podľa Turkmenbašiho rodičov či zákaz internetu. Zostalo však len pri kozmetických zmenách.
„Nič sa nezmenilo. Ašchabad, ktorý vyzerá ako Las Vegas uprostred púšte, je len pozlátkou, kde si obyčajní ľudia nemôžu nič dovoliť,“ povedal SME fínsky dokumentarista Arto Halonen, ktorý nakrútil film o knihe bývalého turkménskeho diktátora s názvom Ruchnama. Prostredníctvom nej si budoval svoj kult. Aj vďaka západným firmám, ktoré ju dali prekladať.
V najnovšej verzii turkménskej hymny sa Turkmenbašiho meno spomína štyrikrát a vlasť mu ďakuje za to, že ju vytvoril. „Museli sme reagovať na žiadosti občanov,“ vysvetľovala šéfka parlamentu Akdzha Nurbadjeva. Ako si všimol reportér britskej BBC, portréty Turkmembašiho postupne miznú, nahrádzajú ich však obrazy jeho nasledovníka. „Vlani si ľudia naozaj mysleli, že príde zmena,“ povedal pre Wall Street Journal turkménsky disident Farid Tuchbatullin žijúci vo Viedni, „teraz je tu len strašné sklamanie.“
Máme plyn, čo je viac
Prezident Berdymuchamedov využíva obrovský dopyt po plyne, ktorého má jeho krajina ešte viac, ako si myslela. Nedávny audit ju postrčil na popredné miesta vo svetových zásobách.
Napriek politickým represiám v krajine bez opozície a nezávislých médií, Západ nikdy neprijal tvrdé sankcie proti režimu. Veľké firmy ako americký Caterpilar alebo nemecký DaimlerChrysler v čase Turkmenbašiho dali na vlastné náklady preložiť Ruchnamu, o ktorej sa turkménske deti museli povinne učiť v školách a jej obrovská imitácia sa roztvára v metropole. Nemecká firma Siemens krajine zase predala odpočúvaciu techniku, ktorú využíva proti opozícii.
„Biznis je biznis a ľudské práva sú ľudské práva,“ hovorí vo fínskom dokumente o Ruchname slovenský podnikateľ Karol Tölgyesi žijúci v Prahe, ktorý dal Turkmebašiho dielo preložiť do češtiny. Ako priznal, potom ide s obchodmi v Turkménsku všetko rýchlejšie.
Turkménsko
Stredoázijská republika pri Kaspickom mori má päť miliónov obyvateľov.
V krajine, ktorej vládne prezident, je registrovaná len jedna strana.
|