Nedeľa, 5. júl, 2020 | Meniny má Cyril, MetodKrížovkyKrížovky
POPIERANIE PRAVDY JE NA BALKÁNE STÁLE BEŽNÉ, HOVORÍ NOVINÁRKA SLAVENKA DRAKULIČ

V Chorvátsku sú gangstri smotánkou spoločnosti

Keď o svojej krajine písala počas vojnových rokov kritické články v západných novinách, doma ju označili za zradkyňu a zastrašovali. Odsťahovala sa. Dnes hovorí, že Chorvátsko sa zmenilo. Nie však úplne. Posledné vraždy v Záhrebe podľa novinárky SLAVENKY

Narodila sa v roku 1949 v chorvátskej Rijeke. Po štúdiu literatúry a sociológie sa zamestnala ako novinárka. Svoje zážitky z haagskych procesov opísala v knihe Ani muche by neublížili (2005). Píše aj romány, naposledy Fridina posteľ (2008). O Balkáne publNarodila sa v roku 1949 v chorvátskej Rijeke. Po štúdiu literatúry a sociológie sa zamestnala ako novinárka. Svoje zážitky z haagskych procesov opísala v knihe Ani muche by neublížili (2005). Píše aj romány, naposledy Fridina posteľ (2008). O Balkáne publ (Zdroj: FOTO SME – VLADIMÍR ŠIMÍČEK)

DRAKULIČ odkryli trojuholník mafia-politika-biznis, ktorý nikdy nezmizol.

V 90. rokoch vás chorvátske médiá onálepkovali ako „čarodejnicu“. Vnímajú vás Chorváti ešte stále ako zradkyňu, pretože ich kritizujete?

„Musím povedať, že od roku 2000 sa cítim rehabilitovaná. Veľký chorvátsky vydavateľ publikoval zbierku mojich diel. Moja posledná kniha bola minulé leto dlho bestsellerom. Ako keby som bola normálnou spisovateľkou. Ako keby. Nedávno mi vyšiel v britských novinách Guardian článok o tolerancii fašizmu v Chorvátsku a opäť spustil útok obrovských rozmerov. Zastalo sa ma len málo z kolegov v novinách.“

Znamená to, že Chorvátsko sa doteraz nedokázalo zmieriť so svojou minulosťou?

„Zmieriť sa musí s veľmi ťažkou minulosťou. Poväčšinu času ľudia predstierajú, že sa nič nedeje. A keď niekto povie Kráľ je nahý, nepočúva sa to najľahšie. Zvlášť, keď píšete kriticky v zahraničných médiách, čo som vždy robila, lebo som nemohla písať doma.“

Sú vojnoví zločinci v Chorvátsku stále považovaní za hrdinov?

„V 90. rokoch v uliciach demonštrovali tisíce a tisíce ľudí, že sú hrdinovia. Dnes to už nerobia. Náš premiér Ivo Sanader nastavil počas svojho prvého mandátu proeurópsku tvár krajiny. Mala som vtedy pocit, že krajných pravičiarov, ktorí sú v jeho strane veľmi silní, má pod kontrolou. Ale počas svojho druhého mandátu ich premiér pustil viac k slovu.“

Prečo dovolil ich návrat?

„To nie je návrat, bolo to len zametené pod kobercom. Svetu sme ukazovali našu krajšiu tvár. V chorvátskych novinách sa píše o prejavoch fašizmu aj kriticky. Ale keď o tom napíšete vonku, nahnevajú sa, pretože prať špinavú bielizeň v zahraničí sa nepatrí. Krajine to dáva zlý obraz v Európskej únii. A to by sme ako dobrí vlastenci nemali robiť.“

Chorvátsko má na Slovensku imidž krásnej a priateľskej dovolenkovej destinácie. Aj tu sme si však všimli brutálnu vraždu novinára Iva Pukaniča a jeho kolegu. Čo sa stalo?

„Príbeh o spojení medzi podsvetím, veľkým biznisom a politikou sa začal už počas vojny. Istí ľudia na vojne a privatizácii štátneho majetku veľmi zbohatli. Tie vraždy boli varovaním, že toto spojenie je stále silné. O Pukaničovi, vlastníkovi týždenníka Nacional, sa vedelo, že má dobré kontaky s podsvetím. Jeho týždenník bol financovaný z peňazí mafie. Mal tiež veľmi dobré vzťahy s politikmi, zvlášť s prezidentom. Ten dokonca prišiel na jeho po­hreb a nevie sa, či z titulu funkcie alebo súkromne. Problémom je, že korupcia v spoločnosti dosahuje až na najvyššie miesta. Táto korupcia sa nikdy nevyšetrovala. A ak aj áno, nikdy vyšetrovanie neprišlo do konca.“

Vy ste Pukaniča poznali?

„Áno, je to malá krajina. Bol veľmi úplatný. Niekoľko týždňov pred vraždou Pukaniča zabili dcéru advokáta generála Vladimira Zagorca, ktorého (Chorvátsku) nedávno vydalo Rakúsko a ktorý sa zaplietol do pochybných obchodov. Za bieleho dňa. Istý čas sa ľudia báli chodiť po uliciach. Premiér musel niečo spraviť. Vymenil dvoch kľúčových ministrov - spravodlivosti a vnútra. Zrazu si všímate niečo, čo bolo predtým skryté. Ale to je len špička ľadovca.“

Podľa Európskej komisie, ktorá pravidelne hodnotí kandidátske krajiny, Chorvátsko robí pokrok každý rok. Niektorí analytici tvrdia, že do istej miery ho predstiera.

To je pravda. Než sa začali tieto vraždy, vláda spustila veľkú protikorupčnú akciu s názvom Index. Vyšetrovala korupciu na univerzitách a zistila, že vyučujúci na univerzitách obchodovali so skúškami. Zadržala okolo 90 pedagógov a študentov a teraz niektorých z nich stíha. Ale všetci v Chorvátsku sa na tom smejú, vediac, že to je zlomok oproti korupcii v politike a biznise.“

Po Pukaničovej vražde vláda ohlásila zvláštne opatrenia, napríklad špeciálne súdy. Stačí to?

„Spoločnosť si musí najprv jasne uvedomiť, že tu existuje problém. Gangstri sa stali smotánkou spoločnosti. V časopisoch sú na fotkách s politikmi. Nielen, že majú peniaze, ale arogantne sa nimi vystatujú. Oni - volajú ich „podnikatelia“, ale sú to kriminálnici - tak získavajú legitimitu.“

Vyšetrí sa niekedy Pukaničova vražda?

„Médiá a polícia sa celý príbeh snažia vykresliť výlučne ako problém podsvetia. Takže pravdepodobne nájdu alebo už našli človeka, ktorý ho zabil, ale nie je isté, že nájdu objednávateľa. A ak ho nájdu, tak prípad uzavrú ako vyrovnávanie účtov v podsvetí. Nedostane sa to na úroveň politiky.“

Keď Európska komisia zverejnila správu, britskí europoslanci protestovali, že Chorvátsko nie je pripravené na vstup do Európskej únie. Je?

„Vezmite si Rumunsko a Bulharsko. Boli pripravené na vstup do únie?“

Asi o nič viac.

„Prečo ich potom vzali? Zo strategických dôvodov. Chorvátsko nie je úplne zrefomované, ale to je otázka desaťročí. Už ho potrestala vojna. Mali by sme prijať všetky krajiny a potom na ne dozerať. Je lepšie pre všetkých - Macedónsko, Bosnu, Srbsko - aby boli dnu. Sú ako deti v škole. Ak ich necháte vonku, lebo sa nesprávajú slušne v triede, budú robiť väčší neporiadok vonku.“

O vojnových zločincoch ste napísali knihu, niektorých ste videli naživo pri procesoch v Haagu. Vyzerajú ako normálni ľudia...

„Myslíte to, že nemajú rožky a chvost. (Smiech)“

Čo ich vedie k tým zverstvám?

„To je otázka za milión dolárov.“

Prečo také veci nerobíme my?

„Neviete, či by ste ich neurobili. To je tá hrozná vec. Ja som sa pri tom dozvedela niečo o sebe samej. Každá ľudská bytosť je schopná aj zla, aj dobra. Vopred si môžete myslieť, že by ste nikdy nezabili. Pravda však je, že nemáte absolútne nijaké záruky, ako by ste sa v istej situácii správali. Do veľkej miery rozhodujú práve okolnosti. Knihy som písala o jednotlivcoch zo všetkých spoločenských vrstiev. Od obyčajného zámočníka až po smotánku ako básnik a psychiater Radovan Karadžič. Bojíme sa zistenia, že ide o obyčajných ľudí, pretože je to nepohodlné.

Myslíme si, že sme tí dobrí?

„Áno. A že oni sú monštrá. Nie sú. To je iba naša psychologická ochrana.“

Keď má niekto na svedomí osemtisíc ľudí - ako Karadžič v Srebrenici - a chce s tým žiť, musí mať sám pre seba nejaké zdôvodnenie.

„To je ľahké. Musel to spraviť kvôli svojim ľuďom, nezávislosti, národu. Zdôvodnenie nie je problém. Pre propagandu. Bez propagandy sa nemôže začať nijaká vojna. Najprv musíte ľudí psychologicky pripraviť. Aby ste zabíjali ľudí, ktorých nepoznáte, vás musia presvedčiť, že sú nepriateľmi. Vymývaním mozgov cez médiá. Nás v Juhoslávii pripravovali aspoň päť rokov nacionalistickou propagandou.“

V čom spočíva hlavný zmysel haagskeho tribunálu?

„Keď ICTY v roku 1993 vznikol, vojnových zločincov nemohli súdiť ich vlastné štáty. Tamojšie súdy boli zaujaté. Tribunál má predovšetkým silnú symbolickú funkciu. Zo zoznamu vyše dvoch tisícov zločincov súdi možno len dvesto. Koluje mnoho klebiet o tom, že Haag je politicky zaujatý. Jedni hovoria, že proti Srbom, druhí, že proti Chorvátom. Netvrdím, že každý rozsudok bol perfektný. Ale ak by neexistoval - neodhalili by sme nikdy pravdu.“

Prečo?

„Chorvátska sudkyňa, ktorá odsúdila chorvátskeho generála Mirka Noraca, nikdy nedáva rozhovory. Ale keď sa jej súkromne opýtali, kde nabrala toľko odvahy, že ho poslala do väzenia, povedala: Nemám deti. Nie sme schopní týchto ľudí normálne súdiť. Popieranie pravdy je stále v týchto krajinách silné. Každý z týchto prípadov ako puzzle odhalí kúsok pravdy. Keby nebolo súdu s generálom Radislavom Krstičom, nikdy by sme sa nedozvedeli s istotou o Srebrenici.“

Haag skritizoval Chorvátov

V polročnej správe medzinárodný súdvyčíta Záhrebu neúplnú spoluprácu.

Chorvátske úrady nespolupracujú s Haagom tak, ako by mali. Vyplýva to zo správy, ktorú mal včera predniesť pred Bezpečnostnou radou OSN hlavný prokurátor Medzinárodného súdneho tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Serge Brammertz.

Belgičan vyčítal Chorvátom v predtým zverejnenej správe najmä nedostatočný prístup ku kľúčovým archívnym dokumentom. Tie sú potrebné v procese s najznámejším Chorvátom držaným v Haagu, Ante Gotovinom. Samotný generál, ktorého vojaci vyhnali v lete 1995 z chorvátskej Krajiny 200­tisíc Srbov, má doma stále podporu veľkej časti spoločnosti. Keďže jeho proces by sa mal skončiť na budúci rok, ICTY nabáda Záhreb na splnenie svojich záväzkov.

Nedostatok spolupráce Chorvátov s medzinárodnými úradmi v otázke juhoslovanských vojen sa vyskytol aj v minulosti. Ilustrujú to aj informácie, ktoré pred pár dňami zverejnil chorvátsky denník Novi List. Podľa jeho zistení Záhreb vyše roka tajil pred Interpolom falošnú identitu Anteho Gotovinu, ktorá mohla viesť k jeho skoršiemu zadržaniu.

(vas)
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  3. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  4. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark?
  6. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší
  8. Novým prezidentom FSOK sa stal Miroslav Kot
  9. Najrýchlejší dopravný prostriedok je bicykel
  10. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave
  1. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  2. Terasa upratovala s Kositom. Čistili Borovicový háj i Pľuvátko
  3. Štart sezóny F1 je za dverami
  4. Predajne Terno a KRAJ znižujú ceny desiatok produktov
  5. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie
  6. Tesco pomôže ľuďom v núdzi ešte viac
  7. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  8. Hrdinovia bez potlesku
  9. Odvezte sa Ľadovým expresom spoznávať juh Slovenského raja
  10. Herec a dabér Pavel Soukup: můj test autokamery Mio MiVue 798
  1. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 22 332
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 16 213
  3. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 15 842
  4. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 13 751
  5. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 095
  6. Tieto chyby sú pri zateplení fasády najčastejšie – vyhnite sa im 10 957
  7. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 10 226
  8. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 855
  9. Južný Cyprus: skvelá dovolenka až do skorej jesene 9 493
  10. Predáva top mäso, varuje pred reťazcami, kvalitu hľadá na farme 8 923
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu