ou. Za jeho éry zažila pravoslávna cirkev neuveriteľný rozmach, obnovila a zväčšila svoj vplyv i majetok a dostala saaj do domácností ruských ateistov.
Občianskym menom Alexej Michajlovič Ridiger sa narodil ruským emigrantom v Talline. I vtedy, tak ako teraz, to bola metropola nezávislého Estónska. Ako dieťa vášnivo rád spieval v cirkevnom zbore a vykonával s rodičmi náboženské púte. Jeho otec, Michail Ridiger, bol pravoslávnym duchovným, ktorý v roku 1917 utiekol pred boľševickou revolúciou z Petrohradu do Estónska. Matka Jelena Pisareva pochádzala zo starého ruského šľachtického roku.
Veril včasoch komunizmu
Profesionálne sa službe Bohu začal Alexej oddávať v čase, keď sovietsky komunistický štát, ktorého súčasťou sa nechcene stalo i Estónsko, presadzoval ateizmus v jeho najčistejšej forme a sršal nenávisťou k všetkému, čo malo niečo spoločné s duchovnom. Mladý Ridiger sa však nedal vykoľajiť - v roku 1961 sa dokonca odhodlal žiť životom mnícha, čo mu v cirkevnom postupe otvorilo nové obzory.
Najprv sa stáva biskupom Tallinským a Estónskym, o tri roky už členom Svätého synodu. V roku 1986, keď už krajinou otriasala perestrojka a glasnosť, sa z Alexija II. stáva metropolita Leningradský a Novgorodský. To už bola skutočne vysoká cirkevná hodnosť.
Dohodol sa aj s ateistami
Jeho kolegom sa páčila jeho rozvaha, melodická reč, inteligencia a schopnosť dohovoriť sa i so zarytými ateistami. A tak ho 3. júna 1990 koncil ruskej pravoslávnej cirkvi volí na pravoslávny trón.
V čele najväčšej pravoslávnej cirkvi na svete stál patriarcha Alexij II. v dobe skutočne prelomovej. Previedol ju extrémne dôležitým obdobím - obdobím znovuzrodenia ako inštitúcie, obnovenia ako mravného kódexu a symbolu uvedomelého vlastenectva. Rok 1990 bol už dostatočne búrlivý, aby patriarcha mohol tušiť, že ho nečaká len taká nejaká pokojná služba Bohu i veriacim.
Keby sa dnes, po jeho smrti a 18 rokoch vlády, malo rekapitulovať, tak by si zaslúžíl určite obrovskú pochvalu. I s tými výhradami, ktoré voči pravoslávnej cirkvi demokrati i obrancovia ľudských práv majú. Je militantná, kolaboruje a vždy kolaborovala s mocou, podlieha etnickému princípu a považuje sa predovšetkým za cirkev Rusov, hoci katolíkov, moslimov či židov, ktorí žijú v krajine, považuje za menejcenných. Sám patriarcha presadzoval zavedenie výučby kultúry pravoslávia do škôl, bez toho, aby načúval tvrdým protestom ostatných konfesií. Nedokázal prekonať nenávisť voči katolíkom a osobne sa zaslúžil o to, že pápež nikdy nenavštívil novodobé Rusko.
Navyše bol Alexij II. viackrát osočený zo spolupráce so sovietskou tajnou službou KGB. Podľa niektorých zdrojov odvolávajúcich sa na historikov a informácie z archívov bol skutočne tajnými službami naverbovaný v roku 1958 a dostal dokonca prezývku - Drozdov. On sám to po celý život tvrdo popieral. Ani tvrdenie novinárov, že ho jeho nadriadení z KGB chválili za aktívny prístup k plneniu úloh, nebolo nikdy potvrdené. Vraj hlavným dôkazom je jeho kariéra. A hádam aj to, že mal sklon k istým životným kompromisom.
Ako ministerstvo
Napriek tomu pod vedením Alexija II. dosiahla pravoslávna cirkev za posledných 18 rokov neuveriteľný rozmach, obnovila a zväčšila svoj vplyv, majetok, pôsobnosť. I keď väčšina Rusov rozhodne netrávi svoj voľný čas pred oltárom, cirkev považujú za autoritu. Je to pre nich niečo ako veľmi významné ministerstvo.
Skrátka, pravoslávie vstúpilo do domácnosti ateistov i veriacich v novej podobe, ktorú im vtlačil práve patriarcha Alexij II. Bol to on, kto zhovievavým zrakom pozoroval komunistických hodnostárov, vrátane agenta KGB, neskôr prezidenta Vladimíra Putina, ako sa neohrabane snaží prežehnávať a pokúša sa odriekávať modlitby. Zlé jazyky tvrdia, že mal pre agentov tajných služieb zvláštne pochopenie. Napokon, za jeho éry sa stalo módou i medzi establishmentom chodiť do kostola a držať pôst.
Za úplne najväčší úspech svojho panovania považoval patriarcha zjednotenie ruskej a zahraničnej vetvy pravoslávnej cirkvi. Historický rozkol bol tieňom na novom, slobodnom Rusku a nedovoľoval považovať zánik sovietskeho impéria za skutočný. Patriarcha Alexij II. v máji 2007 urobil bodku za boľševickým prevratom a hlbokou trhlinou, ktorú v cirkvi vytvorila. Spevavým hlasom vtedy vyhlásil: „Naša cirkev je zasa jednotná“.
Bol veľkým občanom Ruska a skutočným pastierom, ktorý viedol stádo v čase prenasledovania i obrodenia viery.
Dmitrij Medvedev, ruský prezident
* 23. 2. 1929 † 5. 12. 2008
1949 - dokončil pravoslávny seminár vo vtedajšom Leningrade
1950 - vysvätili ho za kňaza
1986 stáva sa metropolitom Leningradským a Novgorodským
1990 - stal sa patriarchom moskovským a celej Rusi
2007 - podpísal zmluvu o znovuzjednotení ruskej pravoslávnej cirkvi doma i v zahraničí
