BRATISLAVA. Muži, ktorým je súdené žiť na vidieku, majú už pri narodení horšie vyhliadky na dlhý život. Oproti mestským mužom sa v priemere dožívajú o dva roky menej.
Slovenskí demografi to zistili, keď porovnali strednú dĺžku života obyvateľov miest a vidieka.
Kým muž z mesta sa v rokoch 2004 až 2007 dožil priemerne takmer 71 a pol roka, jeho vrstovník z dediny len čosi vyše 69 rokov.
Ani stredná dĺžka života vidiečaniek – takmer 78 rokov – nedosahovala úroveň mestskej populácie, aj keď v tomto prípade rozdiel predstavuje iba sedem mesiacov.
Nezdravý životný štýl
„Vidiecka populácia má vo všeobecnosti horšie úmrtnostné charakteristiky, a to takmer vo všetkých vekových skupinách u oboch pohlaví,“ tvrdí vedúci Výskumného demografického centra Boris Vaňo.
Demografi píšu, že väčšina úmrtí je výsledkom „dlhodobého zdravie degenerujúceho spôsobu života“ a nedostatočnej starostlivosti o zdravie.
„Životné podmienky, životný štýl, kvalita vzdelania, dostupnosť informácií – to všetko môže ovplyvňovať strednú dĺžku života, a preto môže byť aj kratšia,“ hovorí demograf Branislav Šprocha.
Najvážnejšie kritérium sa podľa autora štúdie nedá jednoznačne pomenovať, to je individuálne. Negatíva sú však jasné. Alkoholizmus, fajčenie a zlé stravovacie návyky nikomu život nepredĺžia.
Sú štúdie, z ktorých vyplýva, že zlý vplyv môže mať aj nezamestnanosť, tvrdí Šprocha. Naopak, manželstvo môže byť pozitívom.
Štatistika zovšeobecňuje. Aj lekári však pripúšťa • ú, že takéto zovšeobecnenie má racionálny základ.
„Medzi staršími obyvateľmi vidím často neznalosť toho, čo majú urobiť, keď majú akútne ťažkosti v noci. Namiesto toho, aby volali rýchlu zdravotnícku pomoc, radšej čakajú do rána,“ hovorí dedinská lekárka pre dospelých Jana Bendová. Osveta je podľa nej najdôležitejšia.
Zrušili im nemocnice
Šprocha hovorí, že podstatný vplyv na úmrtnosť môže mať aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti. „Ľudia, ktorí majú ďalej k lekárovi, sa môžu správať tak, že ho nevyhľadajú, takže si zdravotné komplikácie prenášajú.“
Na Slovensku tento rok zrušili viac regionálnych nemocníc, ďalšie museli pre nedostatok peňazí zatvoriť niektoré oddelenia. Pre ľudí z vidieka to často znamená, že za lekárom cestujú ďalej alebo dlhšie.
Z mnohých dedín už odišli aj všeobecní lekári, alebo tak zostarli, že už nemôžu vykonávať prax. Asi jediné pozitívum toho je, že obec môže uvoľnené priestory prerobiť napríklad na domov dôchodcov.
„Zdravotné stredisko bolo už niekoľko rokov nevyužité. Lekári buď odišli do väčších miest, alebo sa im k nám neoplatilo dochádzať,“ povedal TASR starosta Očovej Juraj Kubiš. Obec v okrese Zvolen dala objekt prestavať na domov dôchodcov sociálnych služieb. Miesto v ňom nájde 25 osôb.
Lekárovi neverili
„Mám ambulanciu na vidieku, kde sa zaužívané postupy menia ťažšie,“ hovorí Bendová, ktorá ordinuje vo Veľkom Bieli v okrese Senec. „Spočiatku mi veľa pacientov odmietlo vyšetrenie per rectum, teda cez konečník, alebo odmietli priniesť stolicu na vyšetrenie skrytého krvácania, či ísť na preventívnu urologickú prehliadku.“
Prax na vidieku má však podľa nej aj svoje výhody. „Jednou z nich je, že ľudia sa ešte stále neprestali spolu rozprávať a informácie o novej doktorke a jej práci sa šíria o to rýchlejšie,“ hovorí. „Dnes už sa na preventívnu prehliadku žiadajú mnohí pacienti aj sami.“
Choroba sa na dedine nenosí
Zhon mesta zasahuje aj na vidiek, práca zhltne aj voľný čas. O živote na dedine sme hovorili s etnologičkou VIEROU FEGLOVOU.
Demografi zistili, že na vidieku sa žije o čosi kratšie ako v meste. Prečo?
„Život na vidieku má svoje pravidlá: Osem hodín som v zamestnaní a ďalšie hodiny práce na svojom. Mnohí doma dokonca pracujú aj ako práceneschopní, keď by sa mali liečiť. A to je dosť závažná vec. Vo vidieckom prostredí sa choroba nenosí. Človek mal byť fyzicky zdatný a vládať. Iba fyzická práca mala hodnotu, lebo bola viditeľná.“
V mnohých regiónoch Slovenska tento rok zrušili nemocnice alebo niektoré ich oddelenia. Súvisívyššia úmrtnosť na vidieku aj s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti?
„Ľudia nevyhľadávali lekára, chorobu bagatelizovali, chrípka za ňu ani nepovažovali. Ale je rozdiel medzi mužmi a ženami. Ženy skôr idú k lekárovi ako muži. Chorý chlap vo vidieckom prostredí stráca kredit.“
A čo sociálna situácia? Myslíte si, že vidiečania šetria na liekoch?
„To sa týka minima ľudí.“
Hovorí sa, že na vidieku sa žije lepšie preto, že tu sa žije v menšom zhone, život je pomalší. Je to tak?
„Človek, ktorý si zabezpečí bývanie na vidieku, si pomalšie tempo vidieka neužije, ak pracuje v meste. Keď budem bývať v Zohori a budem každý deň chodiť do Bratislavy, tak si Zohor nemám kedy užiť, iba ak cez víkend.“
Jozef Čavojec
 Ťažší život na vidieku ľudia riešia aj alkoholom. ILUSTRAČNÉ FOTO SITA |
