BRATISLAVA. Životná úroveň našich ľudí je od vlani vyššia ako v Maďarsku. Za Čechmi stále zaostávame. V nedohľadne pred nami sú aj Slovinci. Vyplýva to z údajov Eurostatu, podľa ktorého sme v roku 2007 dosahovali 67 percent priemeru životnej úrovne Európskej únie. Je to o tri percentuálne body viac ako rok predtým.
„Slovenská ekonomika mala doteraz veľmi vysoký rast najmä pre prudký rozvoj automobilového priemyslu. Svoju úlohu zohrali aj minulé ekonomické reformy, ktoré zjednodušili podnikanie a zatraktívnili krajinu pre investorov,“ vysvetľuje ekonóm ČSOB Petr Dufek dôvody, prečo sme v minulých rokoch dobiehali úniu najrýchlejšie z krajín V 4. Eurostat životnú úroveň porovnával cez hrubý domáci produkt prepočítaný na jedného obyvateľa.
Svetová kríza môže dobiehaniu pomôcť. „Finančná a hospodárska kríza môže mierne zrýchliť tempo dobiehania eurozóny. Eurozóna aj krajiny strednej a východnej Európy budú rásť pomalšie, no spomalenie v eurozóne bude hlbšie,“ povedala šéfka analytickej firmy Next Finance Markéta Šichtařová.
Dobiehanie nie je otázkou pár rokov. Podľa Šichtařovej by sa Slovensko aj Česko mohli napríklad na úroveň Nemecka prepracovať v roku 2035. Zhruba v tom období by Slovensko malo dostihnúť aj Čechov.
V roku 2006 boli na tom Maďari podobne ako my, no minulý rok si pohoršili. Kým v roku 2006 dosahovali 64 percent priemeru únie, vlani to bolo 63 percent. Krajina v 90. rokoch bola lídrom v ekonomických zmenách, no to sa zmenilo. Nad pomery začala žiť maďarská vláda, ale aj ľudia. Vláda bola príliš štedrá k štátnym zamestnancom i k penzistom – dostávali trinásty dôchodok. Neplatilo sa to z daní, ale z vládnych pôžičiek. Pred pár týždňami sa Maďarsko ocitlo na pokraji štátneho bankrotu, od ktorého ho zachránila iba megapôžička od Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky a Európskej únie.
Odvrátenou stranou rýchlejšieho dobiehania bohatého Západu vyvolaného krízou je, že keď sa menej darí vyspelým ekonomikám, životná úroveň u nás rastie pomalšie. Kríza spôsobuje pokles dopytu zahraničia aj po slovenských výrobkoch. „So spomalením exportu ide ruka v ruke aj spomalenie výroby a s tým súvisiace rušenie prevádzok či prepúšťanie,“ povedala ekonómka Poštovej banky Eva Sárazová.
