Slovensko má šťastie, že kríza neprišla až o dva roky, keď mali všetky tri ťahúne našej ekonomiky bežať naplno.
BRATISLAVA. Autopredajcovia nebudú mať v strednej a východnej Európe také výrazné problémy, ako na západe kontinentu, prípadne v USA a Japonsku.
V západných krajinách je bežné, že každá domácnosť má minimálne jedno auto. „Ďalší automobil do rodiny už nemusí byť taký akútny,“ povedal šéf Združenia automobilového priemyslu Jozef Uhrík v diskusii pre TV SME.
Na Západe už ľudia zvažujú, či naozaj potrebujú kúpiť ďalšie auto, alebo či je výmena za novší model naozaj nevyhnutná. „V tých krajinách, kde auto začína byť nevyhnutnosťou v tomto hektickom svete a kde ide o kúpu prvého auta do rodiny, je to iné,“ myslí si Uhrík. Takáto situácia je aj na Slovensku.
Dokazujú to aj štatistiky, podľa ktorých ľudia u nás do novembra nakúpili o štyritisíc osobných áut viac ako za celý minulý rok. Uhrík očakáva, že tento rok bude rekordný v nákupe nových áut, ale aj dovezených ojazdených vozidiel. Situácia je rovnaká aj v predaji nákladných áut a autobusov, ktoré nakupujú živnostníci a firmy na svoju podnikateľskú činnosť.
Očakávania vplyvov krízy a prechod na euro sa však už prejavili aj na Slovensku. V novembri sa medziročne predalo o približne desať percent menej áut ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Aj to je však podľa Uhríka spôsobené tým, že díleri a výrobcovia dobiehajú staršie objednávky. S napätím sa preto čakajú čísla o závere roku.
Slovensko má pritom šťastie v nešťastí. Podľa Uhríka je pre našu ekonomiku dobré, že finančná kríza prišla teraz a nie až o dva roky. Na plné obrátky totiž „fičal“ iba jeden výrobca – bratislavský Volkswagen. Ten musel znížiť objem výroby pre znižujúci sa objem objednávok. Z troch zmien prešiel iba na dve a začal prepúšťať. Žilinská Kia a trnavské PSA takéto radikálne kroky robiť nemuseli. Iba dočasne prerušili plány v prechode na tri zmeny.
Automobilky mali však čas pripraviť sa na problémy, lebo, ako priznal Uhrík, „začali ich evidovať skôr, ako sa objavili prvé príznaky krízy“.
Kia autá vyváža po častiach
Automobiloví producenti majú spôsob, ako svoje exportné náklady čo najviac eliminovať.
Všetky krajiny sa snažia ochrániť svoj trh pred vplyvmi krízy. Ale ak jedna krajina prijme opatrenia, ktoré jej síce pomôžu, problémy môže narobiť zase inej krajine. Napríklad Rusko tento týždeň oznámilo, že zvyšuje dovozné clo na nové vozidlá z pôvodných 25 na 30 percent. Cieľom opatrenia je v čase svetovej krízy chrániť domáci automobilový priemysel a urobiť dovoz vozidiel nerentabilným.
Toto môže spôsobiť problémy krajinám, ktorých hospodárstvo je postavené na automobilovom priemysle, podobne, ako je to na Slovensku. Napríklad žilinská automobilka Kia značnú časť svojej produkcie vyváža do Ruska. „Na tento trh išlo tento rok až 18 percent našej produkcie, čo je viac ako 34–tisíc áut,“ povedal hovorca automobilky Dušan Dvořák.
Automobilka sa však vynašla už dávnejšie. Robotníci v Tepličke nad Váhom zmontujú autá tejto kórejskej značky, následne ich prevezme kórejská firma Carmel Logistics v Bytčici, ktorá ich demontuje na súčiastky. V takomto stave prechádza auto ruské hranice, pričom importér platí iba päťpercentné clo za dovoz súčiastok. Takto rozmontované auto preberie spoločnost Autotor v Kaliningrade, ktorá ho dá znovu dokopy. Podobné princípy využívajú aj iní výrobcovia áut. Podľa šéfa Združenia au tomobilového priemyslu Jozefa Uhríka má aj bratislavský Volkswagen v Košiciach firmu, ktorá pripravuje autá na Ukrajinu a ruský trh.
Takýto „špekulantský“ prístup by však Rusom nemal prekážať, pretože podporuje zamestnanosť v ich krajine. Pričom v novembri prijala Štátna duma zákony zvyšujúce motiváciu zahraničných firiem vyrábať vozidlá v Rusku.
Katarína Ragáčová