Brenda Bentonová, veteránka tlačového odboru losangeleskej polície je príkladom nezvyčajného politického javu. Bentonová bola taká nadšená zvolením Baracka Obamu za prezidenta, že sa stala jednou z asi 300tisíc ľudí, ktorí sa dosiaľ uchádzali o miesta v novej administratíve.
V rovnakom čase po voľbách pred ôsmimi rokmi, keď bolo zvolenie Georgea W. Busha ešte stále spochybňované, sa o nastúpenie do funkcie podľa Claya Jonhsona usilovalo asi 44tisíc uchádzačov. Johnson, ktorý Bushovi pomáhal pri preberaní moci, povedal, že definitívne ich bolo asi 90tisíc.
V roku 1968 boli pobočníci novozvoleného prezidenta Richarda M. Nixona takí neistí ohľadom dostupnosti a ochoty ľudí vziať prácu v administratíve, že poslali vyše 70tisíc listov, pátrajúc po menách potenciálnych štátnych úradníkov.
No Obamov štáb vo Washingtone s takýmto problémom nezápasí.
Viac ako 50 členov štábu usilovne triedi a sťahuje životopisy do počítačového systému, ktorý zaznamenáva zvláštne zručnosti žiadateľov a ako povedal jeden z úradníkov aj prípadných pozoruhodných sponzorov, ktorých by mohli pritiahnuť.
Rekordný záujem ľudí
Vzrušenie ohľadom Obamovej administratívy spolu s pravidelne potláčanou dychtivosťou demokratov, pre ktorých boli početné pracovné miesta v exekutíve osem rokov tabu rozdúchava vášeň. Hoci aj ekonomická kríza možno prispela svojou troškou do mlyna.
Historik Michael R. Beschloss povedal, že „je ťažké nájsť paralelu v moderných časoch k takémuto nadšeniu pre účasť vo vláde“. A o to šokujúcejšie, že mu predchádzalo obdobie typické svojím cynizmom ohľadne práce pre vládu.
Bentonová, Afroameričanka známa v losangeleských politických kruhoch, povedala, že by veľmi rada pracovala pre budúcu prvú dámu Michelle Obamovú, lebo na ňu silno zapôsobila „svojím štýlom a dôstojnosťou, s akou zvláda situáciu“.
Bentonová poslala svoj životopis na Change.gov, informačné centrum Obamovho tímu, a začala uvažovať, kto by sa tam za ňu mohol prihovoriť.
Obamovi úradníci hovoria, že súčasné množstvo prihlášok sa možno do inaugurácie ešte zdvojnásobí. „Existuje mnoho ľudí, ktorí chcú pracovať v tejto administratíve,“ jasavo oznámil tento týždeň novinárom David Axelrod, popredný Obamov poradca. „To je skvelé. To je skvelé pre krajinu.“
No asi to nebude až také skvelé pre tých, čo hľadajú prácu, lebo v skutočnosti je voľných len asi 3300 miest, ktoré chce budúca administratíva zaplniť.
Sklamaná väčšina
To znamená, že napriek príťažlivej predstave hordy dychtivých nováčikov, valiacich sa na Washington s ambíciou zmeniť ho, prevažná väčšina uchádzačov o prácu bude sklamaná.
Johnson, ktorý je zástupcom riaditeľa manažmentu na Úrade o riadení rozpočtu, povedal, že väčšinu ľudí prekvapilo zistenie, že percento politicky vymenovaných zamestnancov vo federálnej vláde je malé – len 0,17 percenta z 1,9 milióna práceschopných.
Johnson povedal, že vo federálnych agentúrach je asi tisíc vyšších pozícií, ktoré si vyžadujú schválenie Senátom. Ide väčšinou o miesta ako asistent, zástupca a tajomník.
Miestečka pre známych
Navyše je tu asi 8tisíc manažérov vo Vyššej exekutívnej službe a podľa zákona môže byť politickými nomináciami obsadených nanajvýš desať percent, teda osemsto z nich.
Administratíva má asi 1500 miest, ktoré treba obsadiť, známych ako „miesta Súpisu C“, kde sa platy pohybujú medzi 25 až 150tisíc dolármi.
Spodok tejto škály predstavujú miesta, ktoré sa tradične považujú za politické.
Vhodné sú povedzme pre peknú neter nejakého straníckeho lídra, ktorá práve spromovala. (To dopĺňa cifru 3300, odhliadnuc od stovák federálnych sudcov, diplomatov a členov výborov a komisií.)
„Mať jedného-dvoch politických nominantov na tisíc zamestnancov nie je nerozumné,“ povedal Johnson.
„Je to vlastne minimum, berúc do úvahy, že každá nová administratíva chce priviesť vlastné iniciatívy a potrebuje čerstvých ľudí oddaných novej politike.“
Autor: Meil A. Lewis New York Times
