al na gitare a mal rád všetko od punku po hiphop. Jazdil na skateboarde a hrával futbal. Občas si pozval kamarátov k sebe domov. Zaplávať si v bazéne.
Rodičia sa rozviedli. Žil s mamou, ktorá viedla obchod s klenotami, babkou a 14-ročnou sestrou. Najstaršia sestra sa už z domu odsťahovala. S otcom, ktorý viedol filiálku banky, si dobre rozumel aj po rozvode.
Pred rokom začal chodiť na súkromnú školu. „Zmenil sa,“ hovorí jeho bývalý spolužiak. Bol vážnejší, zodpovednejší. Žiadny anarchista. „Vždy ma pozdravil a bol slušný, nikdy s ním neboli problémy,“ spomína Josef Gavlinsky, vrátnik v dome, kde Alexandros býval.
V ten deň šiel na párty svojho priateľa Nika. Lenže oslava bola vo štvrti Exarchia, vyhlásenom mieste násilníkov a anarchistov. Dav, do ktorého sa Alexandros Grigoropoulos dostal, práve zaútočil na policajtov, čo začali strieľať. Odrazená guľka ho zabila.
Bezstarostný Alexis sa po smrti stal symbolom mladých Grékov, ktorí sa boja o svoju existenciu. Tzv. generácia 700 eur, ktorá je vyštudovaná, robí desať hodín denne, ale zarába len minimálnu mzdu, čo jej ledva stačí na nájom, vyšla do ulíc, aby vyventilovala zlosť. Štve ju korupcia, straší nezamestnanosť a finančná kríza.
Obyčajný príbeh sa skončil a spustil neobyčajné veci.
