BRATISLAVA. Pedagogické fakulty ročne vychrlia tisícky absolventov. Väčšina z nich však na školách neskončí.

Najmä vo väčších mestách je pre riaditeľov takmer nemožné prilákať učiteľov na 16-tisícový nástupný plat. Ministerstvo školstva teraz skúša získať si ich prísľubom kariérneho postupu.

Za sedem rokov by sa začínajúca učiteľka mohla platovo vyšvihnúť na úroveň skúsenejších kolegýň. Musí ale zvládnuť adaptačné obdobie, spraviť si prvú aj druhú atestáciu. Keď k tomu nazbiera kredity za učebnicu či absolvované kurzy, môže mať plat aj o polovicu vyšší, ako keď začínala.

Štyri stupne

V návrhu zákona o pedagogických zamestnancoch, ktorý by mal platiť od nového školského roka, ministerstvo navrhuje nové kariérové stupne aj pozície.

Absolvent nastúpi do školy ako začínajúci pedagóg, keď zvládne najneskôr do dvoch rokov adaptačné obdobie, tak sa z neho stane samostatný zamestnanec. Ďalším stupňom je učiteľ s prvou atestáciou a tým posledným aj s druhou atestáciou.

Popri skúškach potrebných na kariérny postup by učitelia nemali zabúdať ani na rôzne kurzy a školenia, prípadne písanie učebníc. Všetky aktivity navyše budú totiž znamenať kredity. Ak ich nazbierajú tridsať, získajú tak automaticky desaťpercentný príplatok k základnému platu.

„Ak učiteľ nebude mať nové poznatky, tak ako škola zahynieme,“ hovorí riaditeľ Základnej školy v Humennom Jozef Šalata. Tvrdí, že jeho učitelia sú nabudení a chcú na sebe pracovať.

Len aby aj učili

Za vzdelávanie je aj riaditeľ banskobystrickej Základnej školy Golianová Stanislav Kútik. Má však isté obavy z navrhnutého systému.

„Len aby sa zbieranie kreditov nestalo národným športom,“ hovorí Kútik. Bojí sa, aby sa všetci nevrhli len na návštevy kurzov a v triedach mu nikto nezostane učiť.

Pripomína aj to, že nie každý vynikajúci študent môže byť aj kvalitným učiteľom. Ani ďalšie vzdelávanie pedagógov nemusí zabezpečiť kvalitnejšie vyučovanie.

Kútikovi sa preto nepozdáva, že peniaze navyše budú mať isté len tí, ktorí sa budú vzdelávať, hoci ich kolegovia bez kurzov budú pre žiakov väčším prínosom.

Ministerstvo sa v tomto spolieha na samotných riaditeľov. Ponecháva im balíček peňazí, ktoré budú môcť použiť na príplatky pre učiteľov.

Tak by mohli motivovať tých, ktorí školenia nebudú stíhať, ale učia dobre.

Dozorcom bude riaditeľ

Ministerstvo má tiež predstavu, že aj vzdelávanie by si mal ustriehnuť riaditeľ. Mal by podľa školského programu pripraviť program kontinuálneho vzdelávania, teda určiť, akých učiteľov potrebuje a rozhodnúť, kto potrebuje lepšie zameranie.

„Čo mám ale urobiť, ak sa mi na kurzy prihlásia piati, a ja môžem poslať len troch?“ pýta sa Kútik, podľa ktorého sa úradníkom na ministerstve robia plány ľahko.

Hovorí, že ak bude medzi učiteľmi vyberať, naruší to vzťahy na škole. O to viac, že za školenia si budú môcť učitelia finančne prilepšiť. Na vzdelávanie bude mať pritom nárok každý.

Neuberú nikomu

Nový systém má motivovať najmä mladších a prilákať ich späť do školstva. Priemerný vek učiteľov je dnes až 45 rokov. Ani starší sa však nemusia obávať. Plat aj príplatky za odpracované roky im zostanú, aj keď na sebe nebudú ďalej pracovať.

Pre mladých učiteľov navrhuje ministerstvo od septembra 2009 plat 539 eur, čo je niečo vyše 16 200 korún. Od januára 2010 sa bude automaticky zvyšovať o valorizáciu. Zároveň ministerstvo počíta s postupným zvyšovaním rozdielov platov medzi jednotlivými kariérnymi stupňami.

V roku 2014 by tak mal samostatný učiteľ bez príplatkov zarábať o desať percent viac ako jeho začínajúci kolega. Rozdiel medzi samostatným učiteľom a učiteľom s prvou atestáciou bude 15 percent. Druhá atestácia bude znamenať o 25 percent vyšší plat.

Zatiaľ pre túto kategóriu učiteľov navrhuje ministerstvo plat zhruba 660 eur (necelých 20–tisíc korún). K tejto sume treba pripočítať príplatok za odpracované roky – za prvých 16 rokov percento a za každý ďalší rok 0,5 percenta zo základného platu.

Len aby

sa získavanie kreditov nestalo národným športom.

Stanislav Kútik, riaditeľ základnej školy

Čo ešte zákon prinesie

l štyri kariérne stupne:

začínajúci učiteľ,

samostatný učiteľ,

učiteľ s 1. a 2. atestáciou,

l zavádza sa špecializačné, funkčné, aktualizačné,

inovačné, kvalifikačné

vzdelávanie,

l učiť budú len bezúhonní

učitelia; stačí podozrenie

z trestného činu, aby im

riaditeľ obmedzil výkon,

l učiteľom preplatí

zamestnávateľ polovicu

nákladov na liečebný pobyt,

l každoročne dostane učiteľ zadarmo vakcínu proti

chrípke, raz za 10 rokov

aj vakcínu proti žltačke.

Žiaci začínajú byť postrachom

BRATISLAVA. „Som učiteľka v Plaveckom Štvrtku a bojím sa o svoju bezpečnosť.“ Gabriela Hanousková takto opisuje svoje pocity z práce.

BRATISLAVA. „Som učiteľka v Plaveckom Štvrtku a bojím sa o svoju bezpečnosť.“ Gabriela Hanousková takto opisuje svoje pocity z práce.

Už vie, čo to znamená, ak ju napadne vlastná žiačka. Nie je sama. Prosbu, aby sa už konečne začala riešiť ochrana učiteľa, podpísal takmer celý učiteľký zbor z Plaveckého Štvrtka.

„Keby som nemala rada deti, tak neviem, či by som to ešte robila,“ hovorí. Začína pochybovať o svojej práci. Učí pritom jedenásť rokov a okrem toho pôsobila aj v centre voľného času pri rómskej osade. Deťom sa snažila po celý čas pomáhať.

Za „odmenu“ na ňu pred tromi týždňami zaútočila žiačka. Ťahala ju za vlasy, po ceste do riaditeľne ju slovne aj fyzicky napádala. Na pomoc si zavolala obecnú políciu, kam išla spísať hlásenie. Tam ju však napadla aj žiačkina matka. Nebolo to po prvý raz.

Učiteľka vie, že agresivita žiakov nie je problémom len v jej škole. Najhoršie podľa nej je, že nikto za tieto útoky nie je potrestaný. Aj najhoršie končia ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. „A ja si svoje rany na tele aj na duši musím liečiť pri žiačke, ktorá mi ich spôsobila.“

Sťažuje sa, že učiteľa nikto nechráni. „Pomaly sa budeme báť chodiť do práce,“ myslí si. Rovnako ako ostatní učitelia preto schvaľuje, že čoskoro sa z nich stanú verejní činitelia. Zákon o pedagogických zamestnancoch počíta aj s touto zmenou.

Ministerstvo chce dosiahnuť, aby sa útoky na učiteľov, ktoré čoraz častejšie pribúdajú, posudzovali prísnejšie.

Samotných žiakov sa zmena paragrafu v trestnom poriadku nedotkne. Trestná zodpovednosť totiž ostáva 14 rokov, a preto menší útočníci ostanú naďalej nepotrestaní.

Viac si preto rezort sľubuje od psychologickej prípravy učiteľov. Raz ročne im musí riaditeľ zabezpečiť tréning zameraný na zvládanie agresivity a sebapoznanie.

„Určite to schvaľujem. Aspoň si budeme vedieť poradiť, ako sa pri ďalšom útoku zachovať,“ hovorí Hanousková.

(vev)