Celosvetová finančná kríza začala v USA. Ako vy vidíte príčiny vzniku hypotekárnej krízy v Amerike?
Dôvodov pre vznik krízy bolo viac. K tým najpodstatnejším patrí fakt, že americké domácnosti v porovnaní so svojimi príjmami prekročili spotrebu až o tridsať percent. To sa týka Spojených štátov amerických ako celku.
V ekonomike platia určité pravidlá, ktorých porušením dochádza k fatálnemu narušeniu rovnováhy, a takým je aj pravidlo, že každý dlh musí byť na druhej strane podložený úsporami. Z už spomenutého porovnania príjmov a spotreby amerických domácností vyplýva, že sú zadlžené až o tridsať percent viac, než sú ich úspory. Celkovo bol v tejto krajine vývoj úspor občanov v ostatných rokoch negatívny, čo malo za následok, že sa v bankách nachádzalo príliš málo kapitálu, z ktorého bolo možné financovať úvery.
Druhým faktorom, ktorý sa podpísal pod súčasnú americkú hypotekárnu krízu bol dlhodobý trend vývoja cien nehnuteľností. Zatiaľ čo u nás ceny nehnuteľností stúpajú, v Amerike klesali. A preto u tých, ktorí ne– splácali svoje hypotéky, banky predajom založených nehnuteľností nevyriešili to podstatné – nesplatili z výnosu z predajov ani celú istinu dlžných súm. Nehovoriac o výnosoch, s ktorými banky takisto počítali.
Ako možno vysvetliť skutočnosť, že americká kríza sa tak výrazným spôsobom dotkla aj európskeho finančného trhu?
Peniaze, ktoré banky v Amerike požičiavali, neboli podložené úsporami. Banky preto mali príliš málo kapitálu na financovanie úverov. Američania to vyriešili tak, že získali financie zo zahraničia. Takže hypotekárne úvery transferovali do cenných papierov, ktoré potom predávali na voľnom trhu. Vďaka predaju týchto cenných papierov cez štátne agentúry, mali tieto skutočne výborný rating – teda výborné hodnotenie. Preto ich mohutne nakupovali inštitucionálni investori tak v Európe, ako aj v Ázii. To ale spôsobilo, že nielen americké, ale ani európske a ázijské banky nedostávali späť svoje peniaze.
Prostredníctvom európskych bánk sa teda financovali úvery aj v Amerike. Ako je však možné, že toto riziko nebolo včas identifikované a že kríza prepukla do takýchto dramatických rozmerov? Nikomu z Európy nenapadlo preveriť spoľahlivosť a návratnosť týchto investícií?
Americké cenné papiere, zaštítené štátnymi agentúrami, budili dojem vysokej serióznosti a teoreticky dávali predpoklad na zaujímavé zhodnotenie investícií. Ale v ekonomike platí, že pri investovaní na finančných trhoch je úspešných tak maximálne dvadsať percent investorov.
To je jedna vec. Druhá je, že stále platí, a vývoj na tom nič nemení, že garantované výnosy a istota sú vždy menej finančne „výnosné“, ako tzv. predpokladané zisky. Inak povedané, stará dobrá vkladná knižka dávala jej majiteľovi istotu, že o svoje úspory nepríde a že za ne získa to percento, ktoré mal pri jej zakladaní dohodnuté. Rôzne ďalšie formy ukladania peňazí môžu, ale aj nemusia byť také výnosné, a ani bezpečné.
Ak sa ale vrátime k americkej kríze, potom treba ešte povedať, že určite nešlo o stav, ktorý nastal „zo dňa na deň“ a ak to niekto tvrdí, potom ostatných osem rokov tvrdo spal. Vo svojich prednáškach som na toto riziko upozorňoval už niekoľko rokov. A nielen ja, o tejto hrozbe sa na rôznych odborných fórach diskutovalo už dlhší čas. Dokonca už v roku 2000 vyšli v niektorých špecializovaných amerických časopisoch varovné analýzy, kde sa hovorilo o možných dôsledkoch a možnej kríze. Tieto materiály sa potom objavovali v tlači stále častejšie. Takéto informácie tu teda boli, otázkou je, ako ich dokázali kompetentní pracovníci bánk vyhodnotiť a zariadiť sa podľa nich.
Zdá sa, že stavebné sporiteľne - a to v celoeurópskom meradle, zostávajú voči finančnej kríze imúnne. Ako je to možné?
V bytovej politike vždy platilo jedno staré dobré pravidlo, a síce, že systém na jej podporu má výlučne regionálny charakter a daná krajina ho realizuje do tej úrovne, kde – obrazne povedané – končia jej štátne hranice.
Američania sa mnoho rokov snažili svet presvedčiť, že jediný správny spôsob podpory financovania bytovej výstavby je ten ich... a doplatili na to. Pretože nedodržali toto základné pravidlo. V súvislosti s touto témou som nedávno čítal jedno mierne úsmevné prirovnanie, ktoré vravelo, že s hypotekárnou krízou sa do Ameriky vrátili časy divokého západu, avšak šerif v tom čase nebol v meste... Znamená to, že takisto zlyhal aj bankový dohľad. Ameriku intervencia zameraná na zmiernenie dopadov tejto hypotekárnej krízy bude stáť 700 miliárd dolárov a jej dôsledky určite nebudú eliminované skôr ako v roku 2011.
Znamená to teda, že slovenské stavebné sporiteľne tento problém nemajú preto, lebo nenakupovali spomínané cenné papiere? Alebo je viac dôvodov, prečo sú tieto špecializované banky voči dôsledkom hypotekárnej krízy chránené?
My takéto cenné papiere vôbec nakupovať nemôžeme, dokonca nám to zakazuje aj zákon. Sme uzavretý systém, ktorý sa refinancuje úsporami vlastných klientov, preto sme úplne mimo krízového diania.
Toto pravidlo platí pre všetky krajiny, ktoré majú zavedené stavebné sporenie. To, čo nám špeciálne na Slovensku hrá ešte navyše do karát je fakt, že u nás má stavebné sporenie veľmi silnú, stabilnú pozíciu. Prvá stavebná sporiteľňa je stále vedúcou bankou v oblasti financovania bytovej výstavby. Napríklad v Nemecku má stavebné sporenie podiel na jej financovaní 14 percent, v Rakúsku 30 percent a na Slovensku 25 percent. Okrem tejto silnej pozície nás chráni aj skutočnosť, že nikdy nerobíme žiadne špekulatívne obchody. Zákon nás zaväzuje úspory klientov investovať iba do absolútne bezpečných štátnych dlhopisov, alebo ich môžeme ukladať na termínované účty. A to je pre našich klientov stopercentná istota.
