Netransparentnosť

Kauze PKO sa dá vyčítať prakticky všetko. Predaj lukratívnych pozemkov v roku 2005 bez súťaže, predaj neznámemu investorovi, ktorý doteraz nedal jasne najavo svoj zámer, neochota mesta diskutovať, čo má byť s budovami, viacnásobná zmena miesta presťahovania PKO, žiadosť o jeho zbúranie vo všetkej tichosti a nakoniec snaha o dohodu s investorom, ktorý je nočnou morou aktivistov.

Oficiálne pozemky pod budovami kúpila Henbury Development, konzorcium investorov, kde časť zastrešuje aj J&T. To už vedľa stavia River Park. A dnes už rokuje s mestom, čo by na mieste PKO mohlo byť.

Je teda jasné, že PKO končí a je len otázka času, kedy sa doň pustia buldozéry. Hoci mesto nikdy samo neoznámilo, že sa PKO bude búrať, požiadalo však o búracie povolenie a má ho.

„Asanácia PKO nie je problém dní, dokonca ani týždňov či mesiacov. Nie je na programe dňa," povedal Milan Vajda z magistrátu. Budúcnosť územia podľa neho vyrieši územný plán zóny, ktorý mesto chce vytvoriť. A v rámci neho je nádej, že prebehne debata, čo s PKO.

Zatiaľ tu normálne funguje bežný život, priestory sú zazmluvnené na mesiace dopredu, stále tu sídli Bratislavské kultúrne a informačné stredisko. Zatiaľ sa teda oficiálne iba hľadá náhrada.

Hľadá sa nové PKO

To, kde má „nové PKO" vzniknúť, nie je isté. Na nábreží pri Dunaji však zrejme zostane. Do úvahy pripadajú dve alternatívy: že sa presťahuje do nadstavby skladu číslo 7, ktorý o niekoľko kilometrov ďalej renovoval írsky developer Ballymore, alebo ešte nepostaveného River Park II, ktorý má stáť na mieste dnešných budov. V prvom prípade bude mesto stáť vybudovanie nadstavby minimálne 130 miliónov korún, v druhom prípade iba dohodu s investorom, ktorý si zrejme bude určovať podmienky.

Mesto teraz rokuje s oboma investormi. Predstavu nadstavby skladu už mesto predstavilo, zverejnilo aj vizualizáciu. O tom, čo bude na mieste súčasného PKO, zatiaľ J&T hovoriť nechce. V rámci novej výstavby by tu určite vznikli aj kultúrne a spoločenské priestory. Či však bude investor ochotný ich využívať aj na také podujatia, ako sú stretnutia dôchodcov, výchovné koncerty alebo rôzne kurzy, je ťažko predstaviteľné. Ak by vôbec mali s PKO spoločné aj niečo iné, ako to, že stoja na jeho mieste.

Spustnutá legenda

„Je to vec mesta, keď sa takto rozhodlo, aj keď tomuto rozhodnutiu vôbec nerozumiem," myslí si o situácii Michal Kaščák, hudobník a organizátor koncertov. Hovorí, že koncerty sa v Bratislave budú konať, či tu PKO bude, alebo nie. „Boli predtým a budú aj potom," myslí si. S jedinou zmenou - zrejme budú musieť byť v športových halách. „PKO je dobre situované aj dimenzované. Nie je ani príliš veľké, ani malé, čiže ideálne na stredne veľké koncerty. Nič podobné pre zhruba 1500 ľudí v Bratislave neexistuje. Dá sa tu aj stáť, aj sedieť, aj to urobiť komornejšie, je tu viacero sál."

Kaščák však hovorí, že to neznamená, že PKO treba nechať také, aké je. „Vypredať PKO bola pre nás kedysi méta, kto to dokázal, bol kráľ - PKO bolo pre Bratislavu niečo ako pre Prahu Lucerna. Dnes už to nie je to isté. Ak by PKO malo zostať, potrebovalo by rekonštrukciu - tak ako iné staršie budovy. Keď sa však posnažíte, dá sa z PKO urobiť takmer dokonalý priestor aj teraz."

Podľa mesta je tu navyše problém s nevyhovujúcimi toaletami, bufetmi a celkovo dispozične. „Súčasné PKO len s najväčšími ťažkosťami dokáže na dobrej úrovni hostiť skutočne špičkové projekty a veľké koncerty," tvrdí magistrát. „Keď stojíte vzadu, potrebujete ďalekohľad, aby ste dovideli na frontmana kapely."

Dôležité je vnútro

Budúcnosť bez PKO si nevie predstaviť Ladislav „Agnes" Snopko. Za totality sa tu podľa neho dialo čosi neopakovateľné.

„Najprv som PKO zažíval ako divák, keď som v roku 1969 prišiel do Bratislavy na vysokú školu. „Hrali tu Prúdy, Collegium Musicum. Pamätám si na zvláštnu atmosféru, ktorá na dobrý bigbítový koncert patrí, na spoločenskú sálu, ktorá je elektrizujúca všetkými tými podujatiami a koncertmi, ktoré tu boli." Neskôr, v osemdesiatych rokoch sa sem vrátil ako organizátor koncertov. „Darilo sa mi aj vďaka vedeniu uvádzať tu zakázané kapely a také, ktoré by sa inak nemohli vidieť." Gitariáda, Slovrock alebo Folkfórum boli vlastne akoby krycie názvy pre slobodné stretnutia ľudí. „Chápem, že je ťažké ochrániť architektúru, na ktorú sa zo všetkých strán tlačia moderné sklenené budovy, že si nevieme predstaviť chrániť niečo, čo z diaľky nevidieť. PKO nie je nejaká nápadná architektúra, ale dominuje Bratislave svojím vnútrom."

Výstižne situáciu pomenovala Daniela Danihelová z Komunitnej nadácie Bratislava. „Ak budú miesta, ktoré tu odjakživa boli a patria k Bratislave, naďalej miznúť, je to najlepšia cesta k tomu, aby sa stalo z Bratislavy mesto bez atmosféry. Možno až potom ľudia zistia, že im také čosi chýba."