Peklo si nesiem v sebe, na najhlbšom dne srdca. Z tohto uhla pohľadu, ktorý veršom ponúka samotné libreto, sa režisér Mariusz Treliński pozrel na jednu z najslávnejších barokových opier, Gluckovho Orfea a Eurydiku.
Agónia
V librete sa Eurydika stáva obeťou hadieho uštipnutia. U Mariusza Trelińskeho umiera vlastnou rukou, frustrovaná nedorozumeniami v manželskom vzťahu.
Orfeus ju nachádza v smrteľnej agónii s posledným tónom predohry. Zvyšok inscenácie je psychologickou štúdiou o vyrovnávaní sa so stratou milovaného človeka, o neprekonateľnom pocite samoty, výčitkách svedomia i o schopnosti odpustiť si.
Na slávneho režiséra a jeho tím, v ktorom na poprednom mieste figuruje medzinárodne renomovaný slovenský scénograf Boris Kudlička, si Bratislava musela chvíľu počkať - premiéra koprodukčnej slovensko-poľskej inscenácie sa prekladala z júna na december. Čakanie sa však oplatilo: v Orfeovi a Eurydike dostalo SND skvelú inscenáciu, ktorej patrí prívlastok „moderná“ bez toho, aby odrádzala nezrozumiteľnosťou či nestráviteľnosťou výrazových prostriedkov. Je filmovo presná, emocionálne čistá, výtvarne krásna. Vymyslená aj urobená, forma naplnená obsahom.
Inscenačný trend
Je však tiež príkladom inscenačného trendu, kde javisková zložka dominuje nad hudobnou. Naštudovanie nedávneho šéfdirigenta opery SND Jaroslava Kyzlinka je starostlivo vypracované a štýlovo disciplinované, no vo veľkom priestore opernej sály v novej budove sa komorný zvuk barokovej partitúry trochu stráca. Scénické riešenie by sa do historickej budovy nezmestilo, partitúre by svedčilo viac. Obsadenie mladými, atraktívnymi, starooperným manierizmom nepokazenými interpretmi veľmi prispelo k divadelnej presvedčivosti inscenácii. I tu však herecké výkony dominovali nad speváckymi – kvalitnými, ale nie vynikajúcimi. Poľský basbarytonista Wojtek Gierlach (Orfeo) disponuje peknou farbou zatiaľ pomerne komorného hlasu a štýlovou frázou, činoherne zdatný Pavol Remenár istou vysokou polohou. Mladá posila bratislavského súboru Helena Szabóová (Eurydika) vládne mäkším hlasom, než jej poľská kolegyňa Malgorzata Olejniczak, z dvojice Amorov zaujal pohyblivý okrúhly soprán Lenky Máčikovej.
„Kde je láska, tam sú bôle. No ako to má uniesť ľudské srdce?“ Trápenie, ktorým prešiel či prechádza asi každý z nás. Trelińsky nás presvedčil – Orfeus a Eurydika je úplne moderná opera.
Recenzia/opera
Christoph Wilibald Gluck: Orfeus a Eurydika. Opera SND, 5. a 6. decembra 2008
Hudobné naštudovanie: Jaroslav Kyzlink
Zbormajster: Pavol Procházka
Choreografia: Tomasz Wygoda
Scéna: Boris Kudlička
Kostýmy: Magdalena Musiał
Réžia: Mariusz Treliński
Autor: Michaela Mojžišová (Autorka je hudobná publicistka)
