BRATISLAVA. Doterajšie čísla o zhodnotení majetku v príspevkových doplnkových fondoch v tomto roku väčšinu sporiteľov nepotešia. Poplatky a prepady na akciových trhoch poslali väčšinu príspevkových fondov do mínusu.
Doplnkovým fondom sa však nedarilo príliš ani minulý rok. Národná banka Slovenska vypočítala, že priemerný výnos príspevkových fondov vážený čistou hodnotou aktív dosiahol vlani iba jedno percento.
Po tom, čo doplnkové dôchodkové spoločnosti (DDS) začiatkom roka rozposlali svojim klientom výpisy z účtov, sa na nás obrátilo niekoľko nespokojných sporiteľov. Z dosiahnutých výnosov im výraznú časť zobrali vysoké poplatky.
Pre sporiteľov je tak často lákadlom len to, že im na doplnkové sporenie prispieva aj zamestnávateľ. Doplnkové dôchodkové sporenie má totiž výnimočnú podporu štátu. Daňovo zvýhodňuje zamestnancov i firmy.
Novela poplatky nerieši
Zo zhodnotenia príspevkov zoberú pomerne značnú časť najmä poplatky za správu fondu. DDS si za správu môžu podľa zákona účtovať ročne tri percentá z čistej hodnoty majetku vo fonde.
Ministerstvo práce pôvodne naznačovalo, že poplatky v treťom pilieri bude riešiť v rámci novely dôchodkových zákonov, ktorá bude platiť od januára. Ich výška sa nepozdávala ani Národnej banke. Ministerka práce Viera Tomanová neskôr povedala, že vo veľkej novele dôchodkových zákonov, ktorá má platiť od januára, poplatky neriešia, lebo sa na Slovensku zavádza euro. Ministerstvo teraz pripravuje ďalšiu dôchodkovú novelu.
Aj keď spoločnosti až na výnimky maximálnu hranicu poplatku nevyužívajú, aj 2,5percentný poplatok za správu je stále vysoký. Dôchodkové spoločnosti v druhom pilieri si za správu majetku vo fondoch môžu účtovať najviac 0,065 percenta mesačne z čistej hodnoty. Všetky spoločnosti to aj zatiaľ využívajú. Stále viac sa hovorí o tom, že druhopilierové poplatky by sa mli znížiť.
Výnosy podľa asociácie nie sú porovnateľné
Podobne ako v druhom pilieri, aj v doplnkovom dôchodkovom sporení najviac strácajú fondy, ktoré investujú časť majetku sporiteľov do akcií. Šéf Asociácie DDS Miloš Krššák tvrdí, že údaje o zhodnotení doplnkových fondov sa zatiaľ nedajú porovnať tak, aby sa dalo povedať, že spoločnosti svoje portfóliá ocenili na základe jednotných pravidiel. „Vzhľadom na súčasnú krízu a nemožnosť transparentne oceňovať cenné papiere asociácia zatiaľ nemá jednotné pravidlá oceňovania portfólií,“ povedal Krššák.
DDS majú v porovnaní s druhým pilierom pri investovaní voľnejšiu ruku. Zákon im neurčuje nijaký strop, koľko z majetku príspevkového alebo výplatného fondu môžu investovať napríklad do akcií.
Aegon DDS uviedla, že vo svojom príspevkovom fonde nemá nijaké akcie. Axa DDS má v globálnom akciovom príspevkovom fonde len okolo 10 percent majetku v akciách.
DDS budú mať podobne ako dôchodkové spoločnosti v druhom pilieri povinnosť minimálne raz týždenne zverejňovať hodnoty doplnkových dôchodkových jednotiek a čistú hodnotu majetku v príspevkových a výplatných fondoch. Zrejme takéto údaje začnú zverejňovať od júla.
Paradoxné však je, že zákon doteraz pojem doplnková dôchodková jednotka ani nepoznal a zavádza ho až novela.
Novela, ktorá začne platiť od januára, však nedáva DDS povinnosť sprístupniť pre klientov prístup na ich dôchodkový účet na internete. Podobne ako v druhom pilieri by mohli pravidelne sledovať stav na svojom dôchodkovom účte v treťom pilieri. „V asociácii sme o tom diskutovali. Bude to však zrejme otázkou súťaže medzi spoločnosťami,“ povedal šéf ING Tatry Sympatia Viktor Kouřil.
