BRATISLAVA. České médiá v posledných dňoch polemizujú o brutalite reklamnej kampane ministerstva vnútra, ktorá má pomôcť k väčšej bezpečnosti na cestách. Vládnu kampaň od režiséra Filipa Renča tvoria štyri šoty s krvavým koncom, ktoré pre brutalitu televízie cenzurujú. Kampaň nepoužíva iróniu či humor, ale útočí na divákov tvrdou realitou.
Manažér rútiaci sa preplnenou ulicou s telefónom v ruke narazí do mamičky s kočíkom, ktorá práve prechádza cez cestu. Kamera ukáže letiaci kočík, ktorý sa rozpadne o peň stromu a krv stekajúca po kapote auta, na ktorom pristálo bezvládne telo matky. V podobnom duchu bez akejkoľvek irónie či nadsadenia je aj šot, pri ktorom matka nasadá do auta s ročným dieťaťom na rukách. Na upozornenie partnera či ho nedá do sedačky, odpovie len, že netreba, veď je to len za rohom. Šot sa končí záberom na to, ako dieťa počas nárazu vyletí matke priamo do čelného skla, pričom zaliate krvou sa poslednýkrát pozrie na svojich rodičov.
Televízie na kampaň reagovali autocenzúrou. Česká licenčná rada im už stihla zaslať upozornenie, že pri ich necenzurovanom odvysielaní im hrozí pokuta. A tak Česká televízia vysiela tie „brutálnejšie“ až po 22. hodine. Prima a Nova sa z obavy z možných pokút najkrvavejšie okamihy prekryli.
Realita je ešte horšia
„Pre nás je kampaň reálna, nie je na tom nič brutálne, na našich cestách vidíme oveľa drastickejšie scény,“ povedala pre SME Ivana Jelínková z českého ministerstva dopravy, s negatívnymi reakciami pri tejto kontroverznej téme rátali.
Kampaň podľa nej by nemala byť problémom ani pre detského diváka. „Ak sa to tým deťom vysvetlí v rozumnej miere, tak to musia pochopiť,“ povedala.
Expert na dopravu Jozef Drahovský sa na novú českú kampaň nepozerá kriticky: „Keďže sa bezpečnosťou dopravy zaoberám dlhšie, môžem povedať, že následky niektorých nehôd sú znázornené ešte mierne, zrejme tak, aby mohli byť verejne prezentované. Realita býva ešte horšia.“
Drahovský si myslí, že kampaň bude účinná pre významnú časť vodičskej populácie, hlavne pre tých, ktorí jazdia väčšinou bezpečne a len občas hazardérsky. „Tým, ktorí z princípu jazdia hazardérsky, nepomôže žiadna osvetová akcia, jedine represia, ak skôr sami nedoplnia štatistiku usmrtených pri dopravných nehodách, bohužiaľ, veľmi často berú so sebou aj nevinných,“ povedal Drahovský.
Na Slovensku by to neprešlo
Aj keď pre slovenské ministerstvo dopravy je česká kampaň inšpiratívna. Kampaň podobného razenia by pravdepodobne netolerovala ani slovenská licenčná rada. „Vzhľadom na podobné právne úpravy by u nás pravdepodobne vyvstali podobné otázky ako v Česku,“ povedal riaditeľ kancelárie licenčnej rady Ľubiš Kukliš. Problematické by podľa neho mohlo byť tiež nasadenie šotov pred 22. hodinou, keďže slovenská legislatíva zakazuje programy, „ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav.“ Problémom sú podľa Kukliša aj drastické zábery s deťmi, keďže zákon zakazuje zobrazovať maloletých, ktorí sú vystavovaní fyzickému alebo psychickému utrpeniu.
Slovensko skôr vychováva
Slovenské ministerstvo dopravy takúto ostrú kampaň nechystá. Aj keď, ako povedal hovorca ministerstva Marián Jánošík, českú kampaň vníma ministerstvo pozitívne. „Na Slovensku sa však viac venujeme preventívnym aktivitám, od ktorých očakávame dlhodobejší účinok,“ povedal Jánošík.
Medzi ne patrí aj cyklus humorných šotov v STV pod názvom Airbag, tie však zďaleka nie sú také viditeľné ako česká reklamná kampaň. Najnovšie je to kampaň Pripútaj sa k životu, ktorá je zameraná na používanie bezpečnostných pásov a detských zadržiavacích zariadení, či promile SMS, kde si konzument bude môcť prostredníctvom SMS overiť čas odbúravania alkoholu z krvi.
„V decembri vyvrcholí kampaň Vidíš ma!, ktorej cieľovou skupinou budú seniori,“ dodal hovorca.
Smrť do reklamy nepatrí
Kreatívny riaditeľ MILAN HLADKÝ z reklamnej agentúry VACULIK ADVERTISING motív smrti v českej vládnej kampani kritizuje.
Čo hovoríte na polemiku, ktorú kampaň vyvolala?
„Paradoxne, aj keď ľudí gýčový reklamný svet rozčuľuje a deklarujú, že ho odmietajú, opačný extrém v podobe „tvrdej reality” sa takmer vždy stretne s odporom. Zadávateľ reklamy, ktorý opustí pekné obrázky alebo humor – a začne cez reklamu hlásať pravdu, riskuje.“
Myslíte si, že je takáto kampaň účinná?
„Samozrejme, situácia sa mení, keď nejde o klasickú reklamu, ale o verejnoprospešné kampane. Tu pre úspech či neúspech kampane existujú iné kritériá. Namieste je skôr otázka, či smrť človeka vôbec patrí do reklamného bloku. Myslím si, že nie. Je to, samozrejme, dôležitá téma, ktorej sa nedá vyhnúť, ale v reklamnom bloku pôsobí neprimerane a vlastne aj povrchne. Akokoľvek vážne je myslená.“
(hr)
