Victor Chavez sa s manželkou a dvomi deťmi presťahovali v roku 2004 do nového väčšieho trojizbového domu v jednom z predmestí Chicaga. Vybavenie hypotéky na 217 tisíc dolárov (zhruba päť miliónov korún) nebolo v tom čase pre zamestnaného údržbára žiadnym problémom.
Keď sa neskôr rozhodol požičať si peniaze na úpravy domu, musel prejsť na hypotéku s meniteľnou úrokovou sadzbou. Banka mu povedala, že splátka sa nezmení. Nestalo sa. Mesačne musel platiť o 400 dolárov (9 400 korún) viac. Banke dlhoval trinásťtisíc dolárov (vyše tristotisíc korún), keď mu domov prišiel list, v ktorom stálo, že mu hrozí zabavenie domu.
Príbeh Victora Chaveza, ako ho uverejnil miestny denník Chicago Sun-Times, má vyvesený na nástenke vo svojej kancelárii Nancy Villacortová. Hypotekárna konzultantka vedie neziskovú organizáciu Neighborhood Assistance Corporation of America (NACA), ktorá pomáha ľuďom v podobnej situácii vyjednávať s bankami výšku splátok hypoték.
"Takýchto príbehov je v súčasnej Amerike rekordne veľa," povzdychne si. Vie, čo hovorí. Od minulého roku, kedy v Spojených štátoch vypukla kríza na trhoch, zdvojnásobil sa počet ľudí, ktorí u nej vyhľadávajú pomoc.
Hypotéky skutočne pre každého
Jeden z dôvodov hypotekárnej krízy, ktorá momentálne spôsobuje existenčné problémy mnohým Američanom, vidí Villacortová na začiatku nového tisícročia. Po teroristických útokoch na Spojené štáty z 11. septembra 2001 centrálna banka v snahe naštartovať americkú ekonomiku znížila úrokové sadzby. V USA pritom existovali štátne hypotekárne inštitúcie, ktoré podporovali banky, aby dávali hypotéky aj menej solventným Američanom.
Ak k nízkym úrokom a politike štátu prirátame aj snahu maklérov získať čo najvyššie provízie od počtu klientov, je nám jasné ako vyzerala situácia pred pár rokmi. Hypotéku v tom čase dostal naozaj skoro každý. A to doslova.
Villacortová ukazuje v počítači zložku Marie Garcia, ktorá získala pôžičku na dom aj napriek tomu, že bola nezamestnaná. Hypotekárnych maklérov nezaujímal jej príjem. Jedinou podmienkou bolo, aby mala čistý register, čiže všetky iné predchádzajúce pôžičky poctivo splácané.
Najprv práca, potom dom
Kým boli nízke úrokové sadzby a ekonomika v dobrom stave, menej solventní Američania stačili platiť. Keď sa však splátky na dom zvýšili z 1 500 na 2 000 dolárov (z 35 250 na 47 000 korún), pre ľudí s nízkymi príjmami nastali ťažkosti. "Práve u mňa bola žena, čo zarába 2 700 dolárov mesačne a po zvýšení úrokov musí dať 2 000 dolárov len za hypotéku. Človek, ktorý jej vybavoval pôžičku, musel predsa vedieť, že to nebude schopná splácať," hovorí Villacortová. V súčasnej ekonomickej kríze sa pritom v Štátoch zatvárajú fabriky a stúpa nezamestnanosť. "Siedmi z desiatich ľudí k nám prídu preto, lebo stratili prácu a nevládzu platiť za dom," hovorí Villacortová. Podľa nej takéto problémy postihujú vo veľkej miere najmä menšiny a prisťahovalcov z Latinskej Ameriky. "Často ani nerozumeli tomu, čo podpísali," hovorí a zároveň vysvetľuje, prečo v NACA počuť rovnako často ako angličtinu aj španielčinu.
Pred vysťahovaním
Čo sa stane, ak v Spojených štátoch dlhujete banke peniaze za hypotéku? Po troch mesiacoch vám príde nepríjemný list, v ktorom vám banka či iná inštitúcia hrozí, že vyvlastní dom.
K samotnému vysťahovaniu pritom môže dôjsť rýchlo, napríklad v štáte Illinois od siedmich do desiatich mesiacov. Dovtedy musí rodina splatiť dlh alebo si nájsť novú strechu nad hlavou.
O tom, aké to je, keď vám hrozí konfiškácia domu, vedia svoje aj Thomas a Tumblelina Garcioví. Manželský pár sme zastihli spolu s ďalšími desiatkami zúfalých ľudí v čakárni NACA.
"Prvé varovanie od banky, že nám vezme dom, sme dostali pred rokom," hovorí štyridsiatnik Thomas. "Manželka bola tri roky bez práce, obaja synovia študovali na univerzite a nie vždy nám zvýšilo na splátku hypotéky. Dlhovali sme banke 27-tisíc dolárov. Požičali sme si od rodiny a známych a nakoniec sme všetko zaplatili. No teraz nám znova prišiel list, že dlhujeme ďalších päťtisíc dolárov. Nevieme, skadiaľ zobrali túto sumu. Nemáme si už od koho požičať," dodáva Thomas a ustarostená tvár jeho manželky prezrádza, že rodinu Garciovcov stihlo skutočne to najhoršie.
Výhodné aj pre banky
Jednou z posledných nádejí zostáva pre ľudí ako sú Garciovci NACA a ďalšie podobné organizácie, ktoré dokážu vyjednať s bankou nový splátkový kalendár. Šťastný koniec mal aj príbeh Victora Chaveza. Vďaka NACA stále býva vo svojom dome a spláca teraz o päťsto dolárov (11 750 korún) mesačne menej.
Organizácia najskôr urobí analýzu finančných možností dlžníka a potom sa snaží kontaktovať jeho banku a vyjednať zníženie splátky, ktoré by majiteľ zvládol. S niektorými inštitúciami je spolupráca ľahšia, s inými ťažšia, no úspešná dohoda nebýva zriedkavá.
"Je to výhodné aj pre banky. Je pre ne lepšie mať menší zisk ako žiaden. Nechcú mať ďalší opustený dom, ktorý nebudú môcť predať," hovorí Villacortová a naráža na ďalší aspekt americkej hypotekárnej krízy: Pokles predaja nehnuteľností.
Nik nechce kupovať
Ekonomická a hypotekárna kríza v Spojených štátoch spôsobili, že dopyt po domoch výrazne klesol. Vidieť to aj v štvrti západného Chicaga, kde NACA sídli. Oznamov ponúkajúcich domy na predaj za zníženú cenu je na jednej ulici niekoľko.
Potvrdzujú to aj štatistiky. Podľa agentúry Bloomberg je napríklad počet predaných nových domov v Spojených štátoch v súčasnosti najmenší od roku 1991. Dôvodom je, že banky už nepožičiavajú tak ľahko a Američania sa boja znova zaviazať kúpou bytu.
Rozprávať by o tom vedel aj Bobby Santiago. Ako povedal pre denník Chicago Tribune, snaží sa predať svoj dom v západnom Chicagu. Pred niekoľkými rokmi by zaň mohol pýtať 230-tisíc dolárov (takmer päť a pol milióna korún), teraz zľavil na 160-tisíc (3,76 milióna), no stále nevie nájsť kupca. A aj keď dom napokon predá, stále zostane banke dlžný 50-tisíc dolárov (viac ako milión korún).
Naopak, taxikár Rus, pôvodom z Pakistanu, predal svoj dom ešte pred dvoma rokmi. Teraz si gratuluje, lebo podobné domy sú dnes na trhu o 50-tisíc dolárov lacnejšie. S manželkou a dcérou sa rozhodli, že radšej budú žiť v prenájme. Mesačne ich vychádza na tisíc dolárov, za hypotéku platili dvojnásobok.
Vyriešiť svoju bytovú krízu prenájmom môže byť podľa Villacortovej pre postihnutých Američanov jedno z riešení. Súčasné drahé hypotéky by aj podľa ďalších expertov mali prinútiť viac ľudí, aby využívali tento spôsob bývania. Aj keď ten môže byť rovnako zradný. Americké médiá priniesli príbehy viacerých rodín, ktoré sa pre dlhy a následné zabavenie domu museli vysťahovať prakticky zo dňa na deň.
