Vetvičky stromčeka sú ozdobené bielymi chumáčikmi vaty a niekoľkými ozdobami. Je to vianočný stromček, ktorý pre nás rodičia zadovážili a vyzdobili podľa vzoru nejakej americkej televíznej inscenácie. Okrem toho sme mali na večeru naše najobľúbenejšie jedlá a jahodovú tortu z piškótového cesta so šľahačkou. A dali nám aj darčeky so slovami: „To je od Santa Klausa.“
V tých časoch boli Japonci zaneprázdnení viac než dnes. Rodičia sa deťom venovali málo, nemali čas hrať sa s nimi. Iné to nebolo ani v našej rodine. So sestrou sme sa z Vianoc tešili, lebo to bol jediný deň, keď pre nás naši urobili všetko.
Ako študent univerzity som v osemdesiatych rokoch prežíval Vianoce pod tlakom. V Japonsku to bola éra veľkej bubliny ekonomického rastu. Prvý sviatok vianočný musel byť luxusným a romantickým večerom pre zaľúbených. Všetky dievčatá, ktoré mali frajera, očakávali od chlapca zdrvujúco úchvatný darček. Moja priateľka nebolo výnimkou. Aby som ho nesklamal, zarábal som celý rok na darček brigádami. Na Vianoce som jej potom kúpil raz drahý šperk, inokedy značkovú kabelku a pozval som ju na večeru do vychytenej francúzskej alebo talianskej reštaurácie, kde som stôl rezervoval mesiac dopredu. Nechýbalo špeciálne vianočné menu - za dvojnásobnú cenu. Moja priateľka mala prísnych rodičov, takže ďalšie vianočné zázraky sa nekonali, zatiaľ čo mnohí naši rovesníci postupovali v duchu tradície – vianočnú noc strávili spolu v prvotriednom hoteli s výhľadom na nočné Tokio. V tých časoch boli Vianoce synonymom bohapustého míňania peňazí.
Dávno som už nezažil japonské Vianoce. Na to, ako vyzerajú dnes som sa musel spýtať kamarátov. Osemdesiate roky sú vraj preč, v móde sú domáce večierky. Namiesto kuchtenia a vypekania sa na domácu párty nakúpia všelijaké hotové jedlá, a v Japonsku je výber veľký, no zvláštne miesto v jedálničku má ešte stále vianočná torta, ktorú treba objednať niekoľko dlhých týždňov dopredu. Nechápem, odkiaľ sme vzali to presvedčenie, že k Vianociam patrí torta!?
Japonské Vianoce sú také kontaminované komercializmom, že takmer nikto netuší, čo je ich skutočným obsahom. Hádam len pre doplnenie informácií – kresťania tvoria v Japonsku iba jedno percento populácie, dni 24. a 25. december nie sú dňami pracovného voľna, takže domov za vzdialenou rodinou sa ľudia nedostanú. Pracovný pokoj trvá v Japonsku obyčajne od 29. decembra do 3. januára, vtedy sú naše veľké novoročné sviatky.
Spýtal som sa kamaráta, ako bude tráviť tohoročnú vianočnú noc. Povedal: „Som Japonec, tak normálne, ako bežne. Budem doma sám a nebudem robiť nič!“
Je slobodný a nemá veľa priateľov.
Autor: Masahiko
