Na pohovor v regrutačnom stredisku na newyorskom námestí Times Square čaká uprostred pracovného dňa len jeden človek. Rob prišiel pol hodiny pred termínom. Naznačuje to, ako veľmi sa chce dvadsaťjedenročný Afroameričan z Queensu stať vojakom americkej armády.
Rob už jeden úspešný pohovor absolvoval. Pred niekoľkými mesiacmi začal tréning amerických vzdušných síl v Texase. Po pár týždňoch ho však vylúčili.
„Zamlčal som jednu svoju chorobu z mladosti. Nevedel som, že je to dôležitá informácia,“ hovorí Rob a nervózne sa hrá s mobilom. Teraz dúfa, že sa mu podarí vrátiť sa naspäť.
V malej budove regrutačného centra na Times Square sedí iba zopár pracovníkov, ktorí vedú pohovory s „bojuchtivými“ Američanmi. Od roku 2005 sa armáde aj pod vplyvom vojen nedarí naplniť stanovené kvóty. Zlepšenie prišlo až tento rok.
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
Skutočná vojna
Mladí americkí vojaci majú oveľa väčšiu pravdepodobnosť, ako napríklad ich kolegovia zo Slovenska, že sa počas služby v armáde dostanú priamo do ohrozenia života. Spojené štáty vedú momentálne v zámorí dve vojny. A z celkového počtu vyše pol milióna vojakov takmer 200tisíc z nich bojuje v Afganistane a Iraku. A nezdá sa, že v najbližších rokoch, ktoré čakajú Baracka Obamu, sa to zmení.
Napriek tomu, že minulý mesiac zvolený prezident vedenie zámorských vojen svojho predchodcu Georgea Busha kritizoval, tak skoro sa z Iraku ani Afganistanu asi nedostane.
Naznačil to aj výberom ministra obrany. Zostane ním Robert Gates, ktorému sa podarilo uspieť v Iraku a priblížiť odchod amerických jednotiek. Či sa to však podarí do 16 mesiacov, ako to sľúbil Obama, je otázne.
Aj po ústupe zostane v Iraku podľa jeho poradcov okolo 50tisíc vojakov, teda tretina zo súčasného počtu. Viac vojakov chce poslať do nebezpečného Afganistanu, kde tento rok zomrelo v bojoch s extrémistami rekordne veľa Američanov.
Rob sa bojov neobáva. „Ak budem musieť ísť do Afganistanu či Iraku, pôjdem,“ hovorí odhodlane. Bývalý pracovník súkromnej bezpečnostnej služby túžbu ísť do armády vysvetľuje dvoma vecami: patriotizmom a peniazmi.
Dobrý plat. Ale s rizikom
Nástupný plat pre vojaka je štyrikrát vyšší ako priemerná mzda v krajine. Regrútov vábia aj ďalšie výhody. Napríklad Rob by rád využil možnosť popri vojenčine bezplatne študovať. „Nemôžem si hovoriť, že tam idem zomrieť. Vravím si, že po šiestich rokoch sa so zarobenými peniazmi vrátim do civilu.“
Aj keď sa Rob šťastne vráti domov, vojna môže jeho ďalší život poznačiť. Varovným príkladom je James Sewell. Pri jednej zo staníc metra má rozložený stolík s propagačnými materiálmi a okoloidúcim rozpráva svoj príbeh. Je veterán vietnamskej vojny a bezdomovec.
Nie je sám. Na ulici žije podľa oficiálnych čísel až 150tisíc ľudí, ktorí slúžili v armáde. Každý tretí americký bezdomovec je veterán.
„Trvalo mi tridsať rokov a tri rozvody, než som pochopil, že za môj zbabraný život môže vojna,“ hovorí Sewell. Po návrate z Vietnamu, kde ho povolali ako 18ročného maturanta, sa nevedel zaradiť naspäť do života. Krvavé obrázky vojny sa mu v pamäti vracali stále späť, čo mu podľa jeho slov znemožnilo viesť normálny život.
Posttraumatická stresová porucha pritom nie je len spomienkou na Vietnam. Podľa odhadov sa vracia domov s touto chorobou aj 12 až 20 percent veteránov z Iraku.
