Film režiséra Mika Leigha Buď šťastná patrí k šiestim filmom, ktoré majú šancu stať sa dnes v Kodani Európskym filmom roka. Za postavu večne usmiatej Poppy je nominovaná aj herečka Sally Hawkinsová (na archívnej snímke), Strieborného medveďa z Berlinale už doma má.
Tridsiatničku Poppy spája s divým makom nielen meno. Je vysoká, krehká, divoká a farebná. V šedivom Londýne pôsobí táto učiteľka výtvarnej výchovy ako zjavenie z iného sveta. Deťom, ktoré učí, sa pokúša urobiť svet farebnejším a krajším. Na niektorých ľudí môže právom pôsobiť tak nezodpovedene, že by jej vlastného potomka nezverili ani na minútu.
S priateľkou sa delí o malý byt, občas spolu vypadnú do baru. Hoci tí správni chlapi sa nie a nie ukázať, nikdy nestráca náladu. Smiechom bojuje aj proti stresu a bolesti, do nezadržateľných záchvatov sa dostáva aj vtedy, keď jej chiropraktik napráva chrbticu. Pri cvičných jazdách v autoškole privádza svojou šarmantnou hystériou inštruktora do úplnej vývrtky.
Naštvať ho zasa nie je až také ťažké, na rozdiel od nej je na všetko okolo seba permanentne nahnevaný, svetové dianie vysvetľuje zaručene overenými konšpiratívnymi teóriami. Ako sa však ukáže, Poppy ho vzrušuje nielen svojou roztržitosťou.
Pátos Leighovho filmu je v tom, že hlavná hrdinka vie byť, na rozdiel od mnohých „serióznych“ ľudí, vážna v situáciách, v ktorých by mnohí najradšej odvrátili zrak. Jej emocionálny kvocient je obrovský, je doslovne chodiacou empatiou.
Bolo by veľmi prvoplánové označiť tento film za vytúžený ostrov optimizmu uprostred krutých a drsných snímok súčasnosti. Je síce pravda, že medzi jeho konkurentmi bude dnes aj film o praktikách talianskej mafie Gomora či španielsky triler Sirotinec. Mike Leigh však nie je režisérom, ktorý robí ľahké komédie typu Notting Hill, hoci práve tento film možu niektoré jeho scény pripomínať.
Leighove happyendy však nie sú sladké, jeho optimizmus nie vykonštruovaný, humor má ďaleko od banality. Návšteva slobodých priateliek, ktoré na polorozpadnutom autíčku zavítajú do usporiadanej rodinnej zóny na predmestí, môže síce na niektorých pôsobiť ako podobná epizóda zo seriálu Sex v meste. Leighovi sa však podarilo položiť cez ňu oveľa nástojčivejšiu otázku o hodnotách a zmysle nášho života.
Podobne ako viaceré predchádzajúce Leighove filmy aj Buď šťastná je titul esenciálne britský - vychádza z konkrétnych reálí, typov i skúsenosti. V tomto prípade sa dej odohráva v nie celkom luxusnom severnom Londýne. Hrdinka sa prechádza pomedzi stánky trhu či kníhkupectvá v Camden Town, ktorá je - podobne ako hrdinka - štvrť plná kontrastov.
Film, ktorý uviedli v rámci sekcie Made in Europe aj na Medzinárodnom filmovom festivale v Bratislave, je vzácny v jednom - urobí vám náladu bez toho, aby vás podviedol.
