Rodák z Kodane vyštudoval architektúru na tamojšej Kráľovskej akadémii umení. Záľube pre netradičné tvary prepadol v helsinskom ateliéri fínskeho architekta Alvara Aalta. Keď Jorn Utzon vyhral súťaž na vybudovanie novej opery v Sydney, netušil, ako tento projekt poznačí jeho život a zmení Austráliu.
V roku 1956, keď súťaž vypísali, bolo mesto Melbourne, ktoré vtedy hostilo olympiádu, centrom krajiny. O 44 rokov neskôr, keď letné hry hostilo Sydney, už bola budova Opera House s futuristickou strešnou konštrukciou dominantou metropoly, ktorá dávno zatienila svojho rivala.
Utzon svoje dielo nikdy nevidel dokončené. Po nekonečných sporoch s miestnymi politikmi o nákladoch stavby v roku 1966 projekt zanechal rozpracovaný a do krajiny sa už nikdy nevrátil. Operu dokončil jeho kolega Ove Arup, čo negatívne poznačilo ich vzťah.
Utzon odmietol pozvánku na otvorenie opery v roku 1973 a zlatú medailu austrálskych architektov si nechal len poslať. „Ak sa vám páči práca architekta, dáte mu niečo urobiť, nie medailu,“ povedal médiám. Akékoľvek zákazky v Austrálii riešili jeho synovia Jan a Kim.
Utzon odpustil Sydney až ako 80–ročný, keď súhlasil s účasťou na rekonštrukcii interiéru opery. Nositeľ Pritzkerovej ceny za architektúru bol pyšný skôr na svoj kostol Bagsvaerd v Dánsku a budovu kuvajtského národného zhromaždenia.
* 9. 4. 1918
† 29. 11. 2008
Autor: toh