Kolegovia ho mali radi pre jeho nákazlivý úsmev a veľkú skromnosť. Sám opísal svoju myseľ ako rýchlu, no nedbanlivú, pretože ho vždy viac zaujímali nové výzvy než nudné matematické výpočty. Preslávil ho novátorsky postup štúdia jadrových reakcií vo hviezdach. Iným jeho učebnicovým počinom je Betheho-Salpeterova rovnica z kvantovej mechaniky. Spolu s Carlom Saganom napríklad uvažoval o možnom živote v horných vrstvách atmosféry Jupitera.
„Edov novátorský prístup k astrofyzike ju doslova revolucionizoval,“ povedal pre agentúru AP jeho kolega Saul Teukolsky. „Uchoval si pokoru a zmysel pre humor a bolo skutočným potešením tráviť s ním čas.“
V roku 1964 spolu so sovietskym astrofyzikom Jakovom Zeľdovičom (no nezávisle od neho) ako prvý vyslovil kacírsky predpoklad, že čierna diera vyžaruje rádiové lúče. Keď to po tridsiatich rokoch potvrdili pozorovania Hubblovým teleskopom, Salpeter povedal, že je to dobrý pocit po rokoch vyhrať malú vojnu.
V roku 1997 získal spolu s Fredom Hoylom, autorom termínu Big Bang, Crafoordovu cenu za príspevok k objasneniu vzniku prvkov ťažších ako hélium, a za štúdium vývoja hviezd. Túto prestížnu cenu udeľuje Švédska kráľovská akadémia vedcom, ktorým o vlások unikla Nobelova cena. Ku koncu vedeckej dráhy spolu s manželkou Miriam, odborníčkou na bunkovú biológiu, hľadal lieky na degeneratívne pohybové choroby.
* 3. 12. 1924
† 24. 11. 2008
Autor: ač
