inentálnemu popu tak ako povedzme, skupina ABBA. Práve tá v roku 1974 zvíťazila so skladbou Watterloo a začala tak svoju hviezdnu kariéru. Ktovie, aká kariéra čaká víťaza slovenského národného kola – pretože Slovensko sa po desiatich rokoch na festivale opäť zúčastní.

Eurovíziu sledovali v uplynulých rokoch Slováci bez vlastného kolieska v ohni. Situácia sa však mení. Na 54. ročníku festivalu, ktorý sa koná 16. mája 2009 v Moskve, už budeme mať zástupcu. Koho, to sa ukáže 8. marca 2009.

„V posledných rokoch zaznamenali na tejto súťaži najväčší úspech východoeurópske krajiny,“ vysvetľuje hovorca národného kola Jaroslav Rozsíval zo Slovenskej televízie, ktorá súťaž odvysiela. „Slovensko bolo jednou z mála členských krajín Európskej vysielacej únie (European Broadcasting Union), ktorá sa desať rokov nepodieľala na súťaži. Keďže ide o prestížnu záležitosť, STV dospela k názoru, že je to ideálna forma prezentácie svojej krajiny. Festival vidí každý rok približne sto milió-nov divákov na celom svete,“ dodáva Rozsíval.

Festivalový kánon

Nie všetci víťazi Eurovízie patria do kategórie „slávni a významní“. Mnohí sa do žiary reflektorov medzinárodnej slávy nedostali. Na festivale sa zrodilo zopár hitov a oveľa viac piesní, ktoré sa hitmi nestali. Na to boli príliš poplatné niekdajšiemu festivalovému kánonu, čo znamená: pomalá kantiléna, ktorá ukazuje hlasové schopnosti speváka so sprievodom orchestra.

V prvých ročníkoch Cena Eurovízie viac-menej odrážala vtedajšie trendy v populárnej hudbe, čo neskôr už nebolo pravidlom. Keby si na základe neho cestovateľ v čase alebo mimozemšťan robil predstavu, čo vlastne ľudia normálne počúvajú, veľmi by sa pomýlil. Eurovízne piesne sú často jednoúčelovým produktom.

Začiatky

Veľká cena Eurovízie vznikla v roku 1956. Je to súťaž krajín – členov EBU a môže sa na nej zúčastniť každý aktívny člen. Vždy sa koná v krajine víťaza.

Festivaly ako Veľká cena Eurovízie alebo u nás Bratislavská lýra vznikli ako čosi, čo nemalo nič spoločné s rockovou kultúrou. „Išlo o prezentáciu hudby autorov a intepretov postswingovej éry,“ hovorí skladateľ a publicista Pavol Zelenay. „Festivalový orchester zjednotil sound skladieb. Charakteristický zvuk je však od nástupu rocku a moderného popu rovnako dôležitý ako melódia a rytmus.“ Aranžéri sa snažili reagovať, ale často išlo o spájanie dvoch rôznych vecí. „Riešením je teda polovičný playback, čo je síce ochudobnenie zážitku, ale zvykli sme si,“ poznamenáva Zelenay.

ABBA bola zlom

V roku 1973 stanovy umožnili použiť aj prednahraté stopy, teda polovičný playback, čo umožnilo víťazstvo skupine ABBA. „V posledných rokoch sa pre omladenie a zatraktívnenie súťaže upustilo od povinného spievania s veľkým orchestrom, čím sa uvoľnil priestor na prezentáciu trendovej pop- music,“ hovorí dramaturg národného kola Veľkej ceny Eurovízie Vladimír Juhanesovič. „V súčasnosti prezentujú svoju hudbu väčšinou mladí interpreti v najrôznejších žánroch, doslova od heavy metalu až po dance a hip-hop.“

Faktom ostáva, že na Eurovízii sa nezúčastňujú najväčšie hviezdy. Ani Céline Dion, ktorá zvíťazila v roku 1988, ešte nebola v tom čase taká superhviezda ako neskôr. Spievala po francúzsky a reprezentovala Švajčiarsko. Je to preto, že veľké hviezdy nerady súťažia. Takto si zvyšovať úspech nepotrebujú. A prehru už vôbec nie.

Víťazné pesničky približne prvej dekády existencie festivalu mali viac-menej šansónový zvuk. Pravdepodobne najväčším prínosom spomedzi víťazných songov bola svieža Poupée de cire poupée de son prestížneho skladateľa Sergea Gainsbourga v interpretácii France Gallovej (1965).

V roku 1966 zvíťazil hviezdny Rakúšan Udo Jürgens so skladbou Merci Chérie. Hneď ďalší rok priniesol prvú trvalku. Britka Sandie Shaw zvíťazila megahitom Puppet On The String. Slovenskú verziu naspievala Tatiana Hubinská na text Rudolfa Skukálka, inak spolupracovníka skupiny Prúdy. Pozoruhodné je, že slovenská verzia s názvom Ako malý psík sa ocitla vo vysielaní približne dvadsaťštyri hodín po tom, čo skladba zvíťazila.

Príbeh psíka

„Šesťdesiate roky boli pre slovenskú populárnu hudbu problémové,“ hovorí Pavol Zelenay. „Keď som v roku 1967 nastupoval na post šéfa redakcie populárnej hudby, chcel som tento stav zmeniť. Na Slovensku sa nesmeli nahrávať zahraniční autori. Potom ľudia hovorili, že slovenská hudba nie je dobrá, iba česká, lebo Vondráčková má Chytila jsem na pasece motýlka – a nikto neprihliadal na to, že je to prevzatá pieseň. Mojou stratégiou bolo vzbudiť záujem o slovenských interpretov a tu som pocítil príležitosť. V čase, keď sa konala Eurovízia, som ešte paralelne hrával v orchestri Tatra Revue. A hral som aj v ten deň, keď sa konal festival. Zabezpečil som však, aby pieseň na-

hrali z rozhlasu. Ešte večer sme zavolali Táni Hubinskej, a tá to zobrala. V noci vznikol aranžmán a text. Na druhý deň išla pieseň do vysielania, čo nebolo vôbec bežné, jedna skladba sa pripravovala aj dva-tri mesiace,“ spomína Zelenay. Ďalší rok naspievala víťaznú skladbu La la la Marcela Laiferová.

Politikum

Pieseň La la la spievala španielska speváčka Massiel. Filmárka Montse Fernándezová vo svojom dokumente oveľa neskôr tvrdila, že toto víťazstvo si kúpila vláda diktátora Francicsa Franca, aby si zlepšila imidž a obrala tak o víťazstvo hviezdneho Cliffa Richardsa s evergreenom Congratulations.

Podľa hlásateľa Josého María Indiga predstavitelia španielskej televízie cestovali po Európe a presviedčali zástupcov televízií z iných krajín, aby hlasovali za Massiel a ponúkali im nákup programov z ich produkcie. Eurovízia neskôr zmenila pravidlá, podľa ktorých za spevákov hlasujú diváci a nie jednotlivé národné poroty. Spolitizovanie sa tým, samozrejme, nevyriešilo. Je nesporným faktom, že za minuloročným víťazstvom Rusa Dimu Bilana stojí početná ruská komunita, ktorá žije po celej Európe.

Vizualita a extravagancia

Práve na vystúpení Bilana sa dá ilustrovať aj ďalší neprehliadnuteľný aspekt Eurovízie. V posledných rokoch má šou rovnaký, ak nie väčší význam ako hudba. Minuloročný víťaz si nechal na javisku vytvoriť malé klzisko, na ktorom predvádzal kreácie krasokorčuliar Jevgenij Pľuščenko, a aby toho nebolo málo, aj sólový huslista.

Nepísaným pravidlom sú rôzne extravagancie. Víťazkou festivalu v roku 1998 sa stala izraelská speváčka Dana International, preoperovaná z muža na ženu. V roku 2002 zastupovala Slovinsko skupina transvestitov, v roku 2007 vystúpil ukrajinský šoumen, ktorý si necháva hovoriť Verka Serďučka (preoblečený za korpulentnú dámu) a jeho vystúpenie označili konzervatívci za hanobenie Ukrajiny.