BERLÍN, BRATISLAVA. „Záchod bez splachovania pre 36 mužov. Hneď vedľa mňa si pichali heroín a opíjali sa pálenkou,“ opisuje zážitky z väznice v Antálii dnes 18ročný tínedžer Marco Weiss. Za mrežami strávil osem mesiacov a od samovraždy ho podľa vlastných slov odradila iba láska jeho rodičov. S nimi sa však mohol vídať iba raz týždenne, aj to cez sklenenú stenu.
Po vydaní knihy sa v Nemecku opäť diskutuje, ako je možné, že Turci zavreli takého mladého človeka a držali ho v neľudských podmienkach.
Na začiatku nočnej mory bola obyčajná dovolenka na riviére. Marco hral volejbal, oddychoval a jeden deň sa na pláži zoznámil s 13ročným britským dievčaťom, s ktorým neskôr skončil v hotelovej izbe.
Na druhý deň ráno ho už čakala turecká polícia, ktorá ho obvinila zo znásilnenia. Mladý Nemec sa bránil, že Angličanka mu tvrdila, že má už pätnásť a navyše k pohlavnému styku ani nedošlo.
Marco skončil vo väzení, odkiaľ sa vlani na Vianoce po intervencii nemeckého šéfa diplomacie dostal na slobodu. Teraz je doma v Dolnom Sasku a súd pokračuje bez neho.
Turecká tlač reagovala na vydanie jeho spomienok kriticky. Noviny Yeni Safak knihu označili za „škaredú“. Na Turecko vraj vrhá zlé svetlo, keďže pripomína film Polnočný expres. V ňom drsné zážitky z väzenia opisuje zadržaný Američan.
Marcov prípad je ďalším so série „nedorozumení“ medzi Berlínom a Ankarou. Nemeckí konzervatívci ho využívajú ako ďalší argument v diskusii, že kultúrne rozdiely sú také veľké, že Turecko by sa nemalo stať členom Európskej únie.
