BRUSEL, BRATISLAVA. Gruzínsko a Ukrajina majú do NATO stále ďaleko. Akčný plán členstva, akúsi cestovnú mapu na vstup do tejto organizácie, odmietla dať aliancia dvom postsovietskym krajinám na aprílovom summite v Bukurešti. Nezmenilo to ani včerajšie stretnutie ministrov zahraničia.
„Nie je žiaden dôvod ísť ďalej,“ povedal podľa agentúry Bloomberg nemecký minister zahraničia FrankWalter Steinmeier. Gruzíncom a Ukrajincom tak naďalej zostáva len nejasný prísľub z Bukurešti, že „raz“ sa členmi NATO stanú.
Ministri zahraničia tiež opätovne podporili výstavbu amerického protiraketového štítu v Poľsku a Česku, ktorý by mal ochraňovať všetky členské štáty. Rovnaký názor zastáva aj slovenská diplomacia, ktorú nijako neovplyvnil odpor premiéra Roberta Fica k americkému radaru v českých Brdoch.
Rozdelené NATO
Najostrejšie proti ďalšiemu rozširovaniu aliancie vystupuje Nemecko spolu so Španielskom a Francúzskom. Berlín argumentuje nestabilnou vnútornou situáciou v Gruzínsku. V otázke Ukrajiny poukazuje na nedostatočnú podporu vstupu zo strany obyvateľstva. Podľa niektorých analytikov tieto krajiny len podliehajú tlaku Rusov.
Moskvu toto rozhodnutie potešilo. „Je to dôkaz porážky oranžovej revolúcie na Ukrajine a režimu Michaila Saakašviliho v Gruzínsku,“ povedal pre rádio Echo Moskvy ruský vyslanec pri NATO Dmitrij Rogozin.
Rýchlu integráciu Gruzínska a Ukrajiny pretláčajú najmä Spojené štáty. Na stretnutí ministrov, na ktorom sa naposledy zúčastnila Condoleezza Riceová, navrhli riešenie, podľa ktorého by obe krajiny mohli vstúpiť do NATO aj bez Akčného plánu členstva. Aliancia to však napokon odmietla.
Ministri sa tiež dohodli, že znovu na nižšej úrovni naštartujú rokovania s Moskvou, ktoré zastavili po augustovej vojne v Gruzínsku.
Na budúci rok v apríli sa na summite v Nemecku chystá NATO oslavovať 60 rokov svojej existencie. Mala by to byť však „rodinná záležitosť“ a na rozdiel od tohtoročného stretnutia v Bukurešti sa ruskí lídri Dmitrij Medvedev a Vladimir Putin nezúčastnia.
Šéfom NATO Poliak?
Práve na aprílovom summite v Nemecku by mala Severoatlantická aliancia vyhlásiť aj meno svojho nového šéfa. A v nemeckej a poľskej tlači sa hovorí, že prvýkrát by mal na post generálneho tajomníka nastúpiť človek z nových členských krajín. Spomína sa poľský minister zahraničia Radek Sikorski a bývalý prezident Alexander Kwaśniewski. Ten sa priznal, že ho diplomati krajín NATO už kontaktovali.
Na jarnom summite by mali vstúpiť do NATO aj dve nové krajiny: Albánsko a Chorvátsko. Členstvo je naďalej vzdialené pre Macedóncov.
Spor s Gréckom o názov tejto bývalej juhoslovanskej krajiny nie je po ôsmich mesiacoch o nič bližšie k vyriešeniu. Rozhovory sú momentálne pozastavené. Macedónci dali Grékov, ktorí nechcú, aby sa ich sused volal rovnako ako ich historická provincia, na Medzinárodný súdny dvor.
Najdôležitejšie body
Gruzínsko a Ukrajina sa nedostali do programu Akčný plán členstva, ktorý potrebujú na vstup do NATO.
Albánsko a Chorvátsko sa stanú členmi aliancie v apríli 2009.
Obnovia sa rozhovory s Ruskom, pozastavené po augustovej vojne v Gruzínsku.
